V záujme podpory verejnoprospešnej činnosti aj tak, že súkromné výdavky na spotrebu bude doplňovať štátnymi výdavkami. Štátne výdavky plynú zo štátneho rozpočtu. Treba preto upevňovať úlohu štátneho rozpočtu. Posilňovať daňové príjmy a potom prerozdeľovať rozpočtom investičné zdroje do tých oblastí, do ktorých by sa nedostal na základe trhového mechanizmu (napríklad na infraštruktúru a verejné práce). Keďže štátny rozpočet ovplyvňuje agregátny, kúpyschopný dopyt, preto keynesiánsku politiku môžeme charakterizovať ako dopytovo orientovaný typ hospodárskej politiky, založený na rozpočtovej politike.


Liberálna (konzervatívna) hospodárska politika

Liberálna hospodárska politika, ako oponent keynesiánskej politiky je zameraná na vytváranie optimálnych podmienok pre fungovanie trhového mechanizmu. Štát má preto podľa tejto politiky určiť len dlhodobo platné pravidlá pre ekonomické subjekty na trhu a minimalizovať zásahy štátu do ekonomiky. Zdôrazňuje, že hlavnou podmienkou fungovania trhového mechanizmu je cenová stabilita. Cenový mechanizmus podľa toho umožňuje účastníkom trhu racionálne sa rozhodovať a tým maximalizovať želaný efekt. Cenová stabilita udržiava hodnotu peňazí. Pri inflácii trhové subjekty strácajú stabilné merítko. Cenová stabilita a fungujúci trh zabezpečia merítko efektu a zabezpečia i dostatočnú zamestnanosť. Štát napomáha rovnováhe dopytu a ponuky cenovou stabilitou, ktorú udržiava stálym rastom ponuky peňazí v súlade s dlhodobým tempom rastu produkcie. Hlavným nástrojom regulácie podľa konzervatívcov je preto monetárna politika. Neokeynesiánska hospodárska politika

Na otázku o miere a stupni zásahov štátu do ekonomiky, ktoré hlásajú a obhajujú konzervatívci, zameraní na ochranu voľného trhu, odpovedajú neokeynesiánci skoro zhodne s keynesovcami. S ohľadom na vývoj trhových vzťahov pod vplyvom cien a peňazí, obracajú svoju pozornosť viac ku zachovaniu cenovej stability. Za hlavný cieľ opatrení hospodárskej politiky naďalej považujú zamestnanosť. Povedľa zachovania zamestnanosti a tvorby dôchodkov, uznávajú za dôležité zachovať aj cenovú stabilitu na trhu. To je ich hlavný rozdiel od keynesiáncov. Kontrolu množstva a potreby peňazí na trhu (ktoré tam priniesla rozpočtová politika), chcú dosiahnuť akceptovaním účinnej monetárnej, protiinflačnej politiky. Preto neokeynesiánci už pôsobia na hospodárstvo kombináciou opatrení rozpočtovej monetárnej politiky. Neoliberálna (monetaristická) hospodárska politika

Ekonomickým východiskom neoliberalizmu sú rôzne teoretické zdroje, ktoré v zásade vychádzajú z neoklasickej ekonómie.