Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Rómovia a rasizmus
Dátum pridania: | 11.01.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | michallka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 847 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 20.3 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 33m 50s |
Pomalé čítanie: | 50m 45s |
3.5. Formy a prejavy rasizmu
1. tvrdý rasizmus - ktorý nás trápi najviac, pretože fyzické útoky sú pre nás otázkou života a smrti
2. mäkký rasizmus - je menej nebezpečný, avšak oveľa viac zraňuje psychiku ľudí, lebo útočí na ich dôstojnosť
1) Tvrdý rasizmus - zahŕňa hlavne fyzické útoky prevádzané údermi a kopancami, útokmi bejzbalovými pálkami, boxermi, reťazami, bodnými a sečnými zbraňami, slznými i paralyzujúcimi plynmi. Ďalej zahŕňa inzultácie a invektívy (napr. opľutie alebo posmešné nadávky), rôzne slovné výroky degradujúce ľudskú osobnosť, vyhrážky zabitím v spojení s narážkami na farbu pleti, použitie bojových psov ako zastrašujúcich prvkov, hajlovanie na uliciach, vydávanie fašistických a neonacistických časopisov. Tento problém sa týka najmä prívržencov hnutia skinheads. Ide o maximálne porušovanie ľudských práv a výsledkom týchto útokov je naša izolácia, strach, dezilúzia a nedôvera v spravodlivosť.
2) Mäkký rasizmus - pokrýva omnoho širšiu skupinu obyvateľstva. Zahŕňa vedomé aj nevedomé upozorňovanie na odlišné ľudské črty, odmietavý až ignorantský prístup, vylučovanie a neakceptovanie minority v rámci spoločnosti Pre ilustráciu uvediem niektoré príklady:
· človek s inou farbou pleti príde niečo vybavovať do štátneho úradu, na políciu alebo ide nakupovať a stretáva sa mnohokrát s tým, že mu začnú automaticky tykať
· jednajú s ním podozrievavo a s neochotou, ako keby bol menejcenný
· s nedôverou sa stretávame aj pri vybavovaní v bankách
· v zdravotníckych zariadeniach s Vami jednajú často ľahostajne
3.6. Názor
Celkom nedávno som na ulici zahliadla zvláštnu dvojicu. Seriózne vyzerajúci pán v stredných rokoch v dobre ušitom kabáte, v nenápadne drahých topánkach a solídnou diplomatkou v ruke. Druhou rukou hrdo objímal okolo pliec mladého muža, takmer ešte chlapca, s vystrihanou hlavou, v zelenej bunde s oranžovou podšívkou a vyleštených kanadách. Obaja kráčali bok po boku v otcovsko-synovskom porozumení a súzvuku. Jeden by závidel. Ten idylický obrázok mi ostal v pamäti. Možno preto, že rodičov skínov som si vždy predstavovala ako asociálov, opilcov, zhýralcov, čo nezvládli výchovu vlastných detí. Ten pán s diplomatkou a rukou na synovom pleci nepatril do žiadnej podobnej kategórie. Na prvý pohľad úspešný, sebavedomý a dokonca aj dôveryhodný muž. Z jeho tváre vyžaroval pocit hrdého a šťastného otca, ktorému syn robí len radosť.
Ten obrázok ma nezaujal len spokojným výrazom otca, ale aj kvôli mladému mužovi po jeho boku. Bol to prvý skinhead, ktorého som videla bez hordy podobne doobliekaných mladíkov okolo seba. Osamelý skinhead je nezmysel. Skíni to vedia, a preto ich samotných často nevidno. Nielen v jednote, ale najmä v množstve je ich sila. Skín vie, že sám nič neznamená, že samotného sa ho žiadny Róm príliš nezľakne. Osamelý skín nemá autoritu, nebudí rešpekt.
Skinhead si na rozdiel od Róma môže vybrať.
Zdroje: denník SME (1995-2000), denník NOVÝ ČAS (1995-2000), týždenník ŽIVOT (1995-2000), týždenník PLUS 7 DNÍ (1995-2000), mesačník MAXISUPER 10/1998
Súvisiace linky