Prakticky od desiateho storočia, keď Rómovia opustili svoju pravlasť a z Indie putovali prevažne do rozličných častí Európy, traduje sa aj odpor voči novým usadlíkom a kočovníkom. Táto nenávisť dostala novú podobu vo forme rasizmu.
Rasizmus vzniká spravidla z nevedomosti a neznalosti životného štýlu a spôsobu myslenia iných ľudí. Človek sa nerodí ako rasista, vplyv má na to jednoznačne okolie, rodina, priatelia a atmosféra v spoločnosti. Rasistické teórie sa opierajú o vykonštruované teórie využívajúce strach ľudí zo všetkého odlišného.

V jednom časopise pre mladých (Maxisuper) vychádza pravidelne rubrika s názvom To je môj názor – Skinheads verzus ostatní. Tu sa prejavuje nenávisť k Rómom a na druhej strane ich obrana. Ponúknem pohľad na vec z oboch strán.

1. „Milujem tento svet. Milujem život v Bratislave. Milujem život v Petržalke. Len jedno mi tu vadí. Vrahovia. Do toho pojmu zahŕňam dílerov a skínov. Skíni sú vrahovia, ktorých ľutujem. Vo svojej hlave majú iba jednu myšlienku, ako zabiť Rómov a zbiť punkerov a anarchistov. Neviem, čo by robili potom, keby dosiahli ich vytúžené „biele“ Slovensko. Odsťahovali by sa do Ameriky a Afriky, aby pomohli vyzabíjať všetkých černochov? To už neviem, ale určite viem, že by nevydržali len tak chodiť po meste bez toho, aby niekoho aspoň nezbili. Možno by sa vyvraždili medzi sebou. Skíni, zamyslite sa nad sebou, lebo to, čo robíte, nie je normálne a začína už o tom vedieť čoraz viac ľudí.“

2. „Prečo stále ochraňujete Rómov? Prečo sa nepozriete na vec z inej strany? Cigáni, Rómovia, volajte si ich, ako chcete, sú to iba vyvrheli našej spoločnosti. Klesli až úplne naspodok (česť výnimkám, lebo aj tie sú). Prečo cigáni žijú v špine, neporiadku a smrade? Len mi nehovorte, že s tým nemôžu nič spraviť. Môžu a to dosť veľa! Len sa im nechce, sú strašne leniví. Najradšej by boli, keby sa všetka robota urobila sama alebo by ju urobil niekto iný. Sami by nepohli ani prstom. Spomeňte si na záplavy spred dvoch rokov. Uznávam, je to hrozné. Ale oni? Len nariekajú: „A dé my teraz budeme žit?“ s tým ich odporným prízvukom. Čakajú pomoc od bielych ľudí, od štátu. Chcú aby sme im dali peniaze, postavili a opravili ich domy, ale oni pre to nič neurobia (opäť česť výnimkám). Cigáni, vráťte sa tam, odkiaľ ste prišli.“

Tak asi takto nejako to vyzerá.

Niektoré názory sú naozaj rasistické a prejavuje sa v nich hanobenie rasy. Je to vôbec možné, že niečo také umožňuje práve mládežnícky časopis, ktorý by mal byť zameraný hlavne na hudobnú scénu?

3.1. Rómovia

Kto sú Rómovia?
Aj keď sú niektorí Rómovia presvedčení, že ich korene siahajú do Egypta, najdokázanejšou je hypotéza, že domovinou im bola India (jazyk Rómov - rómčina má korene v sanskrite), z ktorej rôznych oblastí odchádzali potom Rómovia v rôznych obdobiach počas prvých storočí nášho letopočtu. V 5.storočí n.l. sa usadzovali v Perzii a Sýrii, okolo r.1300 v juhovýchodnej Európe (Grécko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko) a od r.1400 v západnej Európe (Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Švajčiarsko, Španielsko). V súčasnosti ich nájdeme v každej európskej krajine a takisto v severnej Afrike, na Blízkom východe, Južnej Amerike, USA a Kanade. Ich celkový počet sa odhaduje na 5 až 10 miliónov, pričom viac ako polovica žije vo východnej Európe - v bývalej Juhoslávii okolo 750 tisíc, v Rumunsku 680 tisíc, na Slovensku 165 tisíc (čo však predstavuje prvé miesto v Európe v pomere počtu rómskeho obyvateľstva k domácemu). Rómske spoločenstvo utvárajú štyri kmene (nácie): Lowara, Machuaja, Kalderašha a Churara, medzi ktorými existujú jazykové a kultúrne rozdiely. K telesným charakteristikám väčšiny Rómov patria tmavé vlasy i oči, stredne tmavá až tmavá pleť, nižší vzrast, s vekom sklony k tučnote. Netreba však zabúdať na výnimky - plavovlasých a bledookých Rómov. Slovo "Cigáň" rómčina neobsahuje, sami sa označujú ako "Rómovia". Uprednostňujeme tento termín i my, keďže slovo "Cigáň", užívané obklopujúcou spoločnosťou ťažko zbaviť nánosu negatívnych významov, ktoré sa k nemu postupne naviazali. Za najpodstatnejšiu črtu rómskej mentality možno považovať odolnosť voči asimilačným snahám zo strany majoritnej spoločnosti. V niektorých aspektoch života sa Rómovia adaptujú - spravidla napr. prijímajú jazyk a náboženstvo dominantných skupín (vlastné náboženstvo si neutvárajú, svoj jazyk dosť zanedbávajú), využívajú technické a sociálne vymoženosti súčasnej doby (autá, telefóny, banky, sociálnu podporu a pod.). V základnom spôsobe života však ostávajú naďalej svojskí, ich životný štýl odoláva zmenám počas striedania generácii. Značná časť rómskej populácie zostáva funkčne negramotnou (odmietajú formálnu edukáciu vo viere, že odovzdávanie skúseností medzi členmi rodiny je účinnejšie). Udržiavajú si silnú bariéru medzi sebou a vonkajším svetom (gadžovia = ne-Rómovia - môžu byť predmetom ich "hier").

Aj keď dominantné skupiny oddávna potláčali kočovný spôsob života Rómov a podporovali ich usadenie, zostávali najväčšími cestovateľmi sveta. Zo strany obyvateľstva krajín, kde Rómovia žijú, prevláda strach z ich extravagancii a kriminálnych činov, čo sa vlády krajín snažia riešiť rôznymi spôsobmi. K utvoreniu pravdivého obrazu o Rómoch patrí nevyhnutne informácia týkajúca sa skutočnosti, ktorú niektorí autori označujú ako "rómsky paradox": napriek tomu, že spôsob života Rómov mnohých (predovšetkým umelcov, ktorí ho v rôznych formách stvárňujú) priťahuje a fascinuje, dlhé obdobia Rómov prenasledovali, utláčali a týrali (silná vlna perzekúcie počas druhej svetovej vojny). Nebolo im priznané právo na označenie ako etnika, národa, či národnosti, bývali chápaní vždy len ako zaostalá skupina obyvateľstva, hoci sa v ich radoch sformovala aj elitná špička, usilujúca sa o dôstojnú reprezentáciu svojho pôvodu a pozdvihnutie ostatných. Zmeny náhľadu majoritnej spoločnosti v tomto smere u nás priniesli čiastočne až posledné roky. Ako Rómovia žijú?
Vedecký výskum tohto etnika sťažuje fakt, že rómska kultúra nie je jednotná, ale aj to, že si Rómovia svoje zvyky a životný štýl strážia ako súkromie, sú nekooperatívni a vyhýbaví. Evans-Pritchard o tom píše: "Som si istý, že oveľa ľahšie je vstúpiť do primitívnej malajskej či africkej komunity než k Rómom. Malajzania ani Afričania si nevybudovali také barikády ako Rómovia .. Rómovia žili stáročia v spoločenstvách, ku ktorým nepatrili." A ďalej: "Ak tuctu Rómov položíte rovnakú otázku, dajú vám pravdepodobne tucet rôznych odpovedí. Ak jednému dáte tú istú otázku tucetkrát, dostanete tucet rôznych odpovedí."
Rómovia nie sú samotári. Svoj život trávia v rómskom spoločenstve. Individuálne obydlie nepoznajú. Rómska rodina ("familija") je omnoho väčšia ako naša nukleárna rodina. Okrem manželov a detí sú jej súčasťou aj vydaté (ženaté) deti s ich deťmi a manželskými partnermi, starí a prastarí rodičia i ďalší príbuzní. Niekedy sa stáva, že počet členov rodiny dosahuje až 30-40. Tak, ako nepoznajú oddelené bývanie pre jednotlivca, je im cudzie i individuálne súkromné vlastníctvo - to u nich nahrádza vlastníctvo rodinné. Členovia rodiny obvykle pracujú spolu, slávia spolu sviatky, ochraňujú sa, opatrujú chorých a starých, spolu pochovávajú mŕtvych. Životný cyklus Rómov možno v skratke popísať asi takto: deti prichádzajú na svet spravidla vo veľkých počtoch a víta ich nielen rodina, ale celé široké rómske spoločenstvo. Bývajú hýčkané, telesné tresty sa užívajú zriedka. Dieťa je v centre pozornosti - prinajmenej dovtedy, pokiaľ nepríde druhé.

Často sa s rómskym dieťaťom zaobchádza ako s miniatúrnym dospelým, ktorý má rovnaké práva ako veľkí. Deti trávia mnoho času v spoločnosti dospelých. Vychovávajú ich doma, menej v škole. Vo veku 8-9 rokov chlapci často pomáhajú svojím otcom pri práci a dievčatá sa zapájajú do starostlivosti o domácnosť. V období dospievania sa veľmi často vyskytnú s deťmi problémy - poruchy správania, nedostatok rešpektu, delikvencia. V rómskej kultúre nadobúdajú obe pohlavia s vekom vyššie spoločenské postavenie. Ako rastú a starnú, rastie ich status. Dievčatá sa vydávajú pred osemnástym rokom. V rozpore s našimi predstavami býva nevesta staršia od ženícha, aby mohla ihneď plniť povinnosti spojené s materstvom a často i do rodiny materiálne prispievať. Sobášnym, rozvodovým a rodným listom sa nepripisuje veľký význam. Svadby sa dosť často konajú bez náboženských či civilných zástupcov a úradne ich potvrdzujú oneskorene. Manželstvá s ne-Rómom (gadžom) sú zriedkavé. Po vydaji je nevesta pod nadvládou svokry, no po narodení prvého dieťaťa sa situácia radikálne mení, získava práva a výhody. S rastom a dospievaním detí sa žena stáva nezávislejšou, rastie jej status. Často hlavne rómske ženy komunikujú s okolitou majoritnou spoločnosťou (školskými, sociálnymi pracovníkmi, rôznymi inštitúciami). Ich pozícia v rómskom spoločenstve je potom tým lepšia, čím sú v tejto sfére šikovnejšie a úspešnejšie. S vekom sa rómska žena stáva sprostredkovateľkou životnej múdrosti. Muž schopný oženiť a vydať vlastné deti nadobudol v rómskom spoločenstve tým faktom istú pozíciu. S pokračujúcim starnutím sa od neho očakáva schopnosť riešiť všetky problémy i širšej rodiny a časom venuje svoju energiu a schopnosti stále viac problémom celého rómskeho spoločenstva. Ako vidieť, pohlavné roly u Rómov sú charakterizované rozdielne a v denných činnostiach sú oddelené. Muž si udržiava pozíciu sily, i keď veľmi často žena prináša do rodiny ekonomicky viac. Najčastejšie stereotypy o Rómoch: špinaví, nevychovaní, nevzdelaní, primitívni, exotickí a mystickí, žijú na konto štátu, nemajú záujem o prácu (ak, tak nekvalifikovanú), kriminálni a násilní, zaoberajú sa hlavne spevom a tancom, privádzajú na svet veľké množstvá detí.
Rómovia v Európe
Rómovia ako menšina sú európsky špecifikom číslo jedna. Nič nevieme o ich prapôvodnej kultúrnej podstate, pričom za dôležitý považujem fakt, že akosi “zaspali” éru etnického pohybu, že prakticky nekontrolovateľne narušili byrokratizujúce sa štátne útvary v strednej a západnej Európe svojou prítomnosťou a vysoko vyvinutým zmyslom pre slobodu.

Rómovia ako v určitom zmysle homogénne etnikum existovali prakticky nezávisle od štátnej byrokracie - vyvíjali vlastné ekonomické aktivity, z ktorých štát nemohol mať žiaden osoh. Vypočítaj daň z akejsi usadlosti, ktorú by mal zaplatiť človek pohybujúci sa sem a tam. Skús vtesnať vietor do úradníckych sietí. Spoločenský systém, nakazený technokratickým a byrokratickým vírusom to jednoducho nemôže akceptovať.
Cigán sem, Cigán tam, zauvažovala v osemnástom storočí Mária Terézia, z hrušky dole, musíš sa bezpodmienečne usadiť. Nikoho nezaujímalo, že obete príslušného administratívneho dokumentu sa nestanú pre štát spásonosnými daňovými poplatníkmi iba preto, že im tento dokument zásadne znemožnil pracovať. A tak sa Cigáni postupne prestali venovať remeslám, ktoré ich predtým preslávili. Európa im vnútila kšefty a krádeže. Tým, že ich okradla o slobodu konania.
Najväčšej nehoráznosti vo vzťahu k Rómom sa však prirodzene dopustil predchádzajúci režim. Spoločenský pokrok totiž musel podľa jeho názoru napredovať cestou totálneho rozbitia usadených rómskych skupín - a tu svoju úlohu opäť zohral notorický vzťah Rómov k slobode. Rómske komunity totiž nevyhnutne museli dráždiť štátotvornú stranu tým, že sa bez nej pokojne zaobišli. Azda práve preto v päťdesiatych rokoch zohrali svoju úlohu boľševické buldozéry. Rómov v záujme rýchlej asimilácie rozprášili po mnohých mestách, kde sa logicky, kvôli ich tradičnému spôsobu života, stali obťažujúcim prvkom. Kúrili parketami, priživovali sa na podporách, ktoré im štát vnucoval. Mnohí z nich prvý krát videli vodovodný kohútik, vzácnosťou nebol strach z hrmotu splachovača. Rómov jednoducho štát hodil do vôd, v ktorých nevedeli plávať.

3.2. Nemáme ich radi. A čo ďalej?

Na Slovensku má až 86 percent obyvateľov na Rómov nepriaznivý názor. Hlavnými príčinami sú vysoké percentá nezamestnanosti, nízka vzdelanostná úroveň a narastajúca kriminalita z radov Rómov. Čiastočne by mohlo pomôcť zníženie nezamestnanosti. Tí, ktorí by boli ochotní robiť, tí prácu nedostanú. A čo s tými, ktorí pracovať nechcú? Dnešný „demokratický systém“ sa končí pri rôznych sociálnych podporách Rómov (z našich daní), ktoré problém ešte viac komplikujú.
Ucelený systém nového pohľadu na vzdelávanie Rómov zohľadňujúci špecifiká etnika, pracovné príležitosti a znižovanie percenta nezamestnanosti jednoducho na Slovensku neexistuje. Aj to je dôvod, prečo stojí tento problém už niekoľko rokov prakticky na mieste a dáva priestor rôznym militantným skupinám, predovšetkým skínom, aby ho začali riešiť.

Svojsky a veľmi nebezpečne.

Všetko to začalo pred niekoľkými rokmi v Žiari nad Hronom, keď skupinka mladíkov, vraj členov hnutia Skinheads, spôsobilo Rómovi Máriovi Goralovi popáleniny, kvôli ktorým skonal. Od vtedy narastalo napätie medzi Rómmi a bielymi – najmä skínmi.
Toto napätie ešte vzrástlo po vražednom útoku Róma na vojaka základnej služby Jaroslava Bahnu (vraj skína) v Prievidzi.

„Chceme biele Slovensko. S Cigánmi do plynu.“ Takéto a im podobné vety sa veľmi často vyskytujú na stenách budov, okolo ktorých každodenne prechádza množstvo ľudí.

3.3. Niektoré výroky a filozofické úvahy

„Rómovia nás okrádajú, pľujú na nás, chcú mať naše domy, hryzú nás ich psy, ničia les.. Už nevládzem.“ (nemenovaná obyvateľka obce Kozárovce neďaleko Zlatých Moraviec)

„Do Belgicka? Nie, nešiel by som. Už len preto, aby ľudia v dedine videli, že sú aj slušní Rómovia. A ak by som naozaj mal ísť po žobraní, radšej budem žobrať doma. Otec ma tak učil: nekradni, ži slušne a nerob mi hanbu, lebo si môj syn. A to isté učím aj ja mojich synov .“ (Eduard Havran, vajda Dolnej osady v Telgráte)

Sú Rómovia, ktorých filozofia znie: „Človek by mal mať len toľko detí, koľko uživí a nečakať, že deti uživia jeho.“ Ale sú aj takí, ktorí sa riadia pravým opakom: „Bíli budú robit, my budeme rodit.“

Tí, čo naozaj pracovať chcú, verejne prehlasujú: „Dajte nám robotu, my sa o seba postaráme sami...“

3.4. Skíni a ich hnutie - SKINHEADS

Hnutie skinheads vzniklo v Anglicku, kde bolo možné vidieť na uliciach skupiny hrozivo vyzerajúcich, potetovaných mladých ľudí s oholenými hlavami už v 7O. rokoch. Ich štýl mal symbolizovať silu, patriotizmus a postoje ľudí práce v protiklade k zdanlivej zženstilosti, pacifizmu a stredostavovským postojom hippies. Extrémistické hnutie na Slovensku
Najbrutálnejšie prejavy rasového násilia majú na svedomí príslušníci extrémistického hnutia rasistických a fašistických skinheadov. Napriek tomu, že u nás nie je oficiálne registrovaná žiadna rasistická alebo fašistická skinheadská organizácia (keďže to zákon nedovoľuje), možno povedať že toto hnutie je u nás veľmi dobre organizované. Na Slovensku fungujú minimálne 3 neoficiálne rasistické organizácie, ktoré majú kontakty aj na zahraničné podobne orientované skupiny, vychádza viac ako 10 skinheadských časopisov, v ktorých sa otvorene propaguje rasizmus a fašizmus, rasistický skinheadi organizujú koncerty, stretnutia, demonštrácie a násilné akcie. V posledných rokoch toto extrémistické hnutie zaznamenáva rozvoj, čo sa týka počtu jeho príslušníkov a sympatizantov ako aj organizovanosti. Rasistické násilie a dokonca vraždy sú priamym dôsledkom činnosti tohoto hnutia.

Zarážajúce a znepokojujúce je, že polícia a štátne orgány nepodnikajú účinné kroky proti týmto skupinám aj napriek mnohým dôkazom o ich aktivitách a trestných činoch, ktoré páchajú. Zastrašujúci vzhľad skinheadov možno rozpoznať okamžite: oholená lebka alebo celkom nakrátko ostrihané vlasy, texasky, bundy zvané bombery, niekedy pomaľované nacistickými insígniami, opasok alebo traky, vysoké topánky, tetovanie nacistickými sloganmi a symbolmi. Z bezpečnostných dôvodov majú niekedy skinheadi menej nápadný vzhľad, nechajú si napr. narásť dlhšie vlasy. Väčšina skiheadských gangov má okolo 10, niekedy až niekoľko tuctov členov. Pre tých, ktorí sú celkom oddaní hnutiu, znamená skinheads spôsob života a nie iba módnu záležitosť. V sociálnom a privátnom živote ich príslušníkov dominujú skiheadské aktivity. Skinheadské hnutie na Slovensku
Skinheadi na Slovensku sa delia do dvoch hlavných skupín - nacionalisti a národní socialisti (NS). Obidvom skupinám je vlastný rasizmus, antisemitizmus, nenávisť k ľuďom s odlišným názorom (antifašisti, komunisti, "ľavičiari", a iní "zradcovia rasy"), ako aj nenávisť k homosexuálom, k drogovo závislým, bezdomovcom atď.

Nacionalisti na prvé miesto kladú národ, ich cieľom je "čisté a biele Slovensko". Nacionalisti nepoužívajú fašistické a nacistické symboly, odmietajú Hitlera, ktorému vyčítajú, že chcel kolonizovať a vyhladiť Slovanov. Najčastejším symbolom nacionalistických skinheads je slovenský znak, príp. slovenská zástava.
Pre druhú skupinu - národných socialistov je prvoradá rasa i keď aj oni považujú národ za jednu z najväčších hodnôt. Sú však viac internacionálne orientovaní, spolupracujú na medzinárodnej úrovni, vyznávajú fašistickú ideológiu, uctievajú Hitlera. Cieľom je revolúcia, ktorá zabezpečí víťazstvo árijskej rasy. Najväčšími nepriateľmi sú židia ( ktorí sú pre NS pôvodcami všetkého zla), "podradné neárijské rasy", ako aj zradcovia rasy - ľudia, ktorí nesúhlasia s ich ideológiou. Národní socialisti používajú fašistické a nacistické symboly.
Aj keď medzi týmito dvoma skupinami existujú drobné rozpory, v zásade si veľmi dobre rozumejú a pri útokoch na spoločných nepriateľov stoja bok po boku. Okrem týchto dvoch hlavných skupín, existujú u nás aj málopočetní tzv. nepolitickí skins, ktorí sa nezaujímajú o politiku, hlavná je pre nich zábava, hudba a pivo...
V zahraničí sú tiež veľmi rozšírení tzv. SHARP skins (Skinheadi proti rasovým predsudkom), u nás však títo skinheadi tvoria zatiaľ iba nepatrný zlomok oproti rasisticky a fašisticky orientovaným skinheadom.

Keďže SHARP skíni vystupujú otvorene proti rasizmu a fašizmu, stávajú jednými z najnenávidenejších nepriateľov rasistických a fašistických skinheads. Na Slovensku existuje viacero ilegálnych organizácií a skupín, ktoré pracujú na rozširovaní a uskutočňovaní cieľov rasistických, fašistických a nacionalistických skinheadov. Najaktívnejšími sú Blood and Honour a Slovakia Hammer Skins (viď. prílohu). Obidve sú vlastne pobočkami organizácií, ktoré fungujú v mnohých štátoch Európy, ako aj v USA, či dokonca v Austrálii, Južnej Afrike.
Slovakia Hammer Skins (S.H.S.) je rovnako pobočkou celosvetovo rozšírenej organizácie Hammer Skinheads. V Slovenskej Republike je to najaktívnejšia a najnebezpečnejšia skupina. Hammer Skinheads si hovoria elita z elity, nie každý sa môže stať jedným z nich. Hammer skins príjimajú medzi seba iba spoľahlivých ľudí, ktorí dokázali, že sú ochotní bojovať za ich ciele.
Všeobecne medzi hlavné aktivity týchto organizácií a skupín patrí vydávanie a distribuovanie časopisov (viď prílohu), letákov a plagátov, nášiviek, tričiek, hudobných nosičov, usporadúvanie koncertov, zrazov, demonštrácií a tiež násilných akcií a útokov. Počet skinheadov na Slovensku sa dá presne odhadnúť pomerne ťažko, keďže všetky ich aktivity sú neoficiálne a často ilegálne. Doposiaľ jedna z najväčších akcií, na ktorej sa rasistickí a fašistickí skinheadi prezentovali na verejnosti, bol pochod 14.3.97 v Bratislave, kde sa zúčastnilo asi 400 skinheadov z celého Slovenska a aj z ďalších štátov. Na koncerte, ktorý sa konal 18.5.96 v Bratislave v Kamel Klube sa zišlo skoro 700 skinheadov, z toho približne 500 zo Slovenska. Celkovo sa dá odhadovať počet rasisticky, fašisticky a nacionalisticky orientovaných skinheads v SR na okolo 1000 osôb. Títo skinheadi majú na svojom konte stovky ideologicky motivovaných útokov a fyzických napadnutí, najmenej 3 rasistické vraždy. Každým dňom počet napadnutí a konfliktov, ako aj ich brutalita rastie. Za posledné roky prežíva jednoznačne toto hnutie u nás svoj rozvoj. Zahraniční fašistickí a rasistickí aktivisti považujú stav skinheadského hnutia u nás za veľmi dobrý, pozitívne hodnotia počet a kvalitu vydávaných tlačovín, hudobných skupín, koncertov, akcií a aktívnych ľudí.

3.5. Formy a prejavy rasizmu

1. tvrdý rasizmus - ktorý nás trápi najviac, pretože fyzické útoky sú pre nás otázkou života a smrti
2. mäkký rasizmus - je menej nebezpečný, avšak oveľa viac zraňuje psychiku ľudí, lebo útočí na ich dôstojnosť
1) Tvrdý rasizmus - zahŕňa hlavne fyzické útoky prevádzané údermi a kopancami, útokmi bejzbalovými pálkami, boxermi, reťazami, bodnými a sečnými zbraňami, slznými i paralyzujúcimi plynmi. Ďalej zahŕňa inzultácie a invektívy (napr. opľutie alebo posmešné nadávky), rôzne slovné výroky degradujúce ľudskú osobnosť, vyhrážky zabitím v spojení s narážkami na farbu pleti, použitie bojových psov ako zastrašujúcich prvkov, hajlovanie na uliciach, vydávanie fašistických a neonacistických časopisov. Tento problém sa týka najmä prívržencov hnutia skinheads. Ide o maximálne porušovanie ľudských práv a výsledkom týchto útokov je naša izolácia, strach, dezilúzia a nedôvera v spravodlivosť.

2) Mäkký rasizmus - pokrýva omnoho širšiu skupinu obyvateľstva. Zahŕňa vedomé aj nevedomé upozorňovanie na odlišné ľudské črty, odmietavý až ignorantský prístup, vylučovanie a neakceptovanie minority v rámci spoločnosti Pre ilustráciu uvediem niektoré príklady:
· človek s inou farbou pleti príde niečo vybavovať do štátneho úradu, na políciu alebo ide nakupovať a stretáva sa mnohokrát s tým, že mu začnú automaticky tykať
· jednajú s ním podozrievavo a s neochotou, ako keby bol menejcenný
· s nedôverou sa stretávame aj pri vybavovaní v bankách
· v zdravotníckych zariadeniach s Vami jednajú často ľahostajne

3.6. Názor

Celkom nedávno som na ulici zahliadla zvláštnu dvojicu. Seriózne vyzerajúci pán v stredných rokoch v dobre ušitom kabáte, v nenápadne drahých topánkach a solídnou diplomatkou v ruke. Druhou rukou hrdo objímal okolo pliec mladého muža, takmer ešte chlapca, s vystrihanou hlavou, v zelenej bunde s oranžovou podšívkou a vyleštených kanadách. Obaja kráčali bok po boku v otcovsko-synovskom porozumení a súzvuku. Jeden by závidel. Ten idylický obrázok mi ostal v pamäti. Možno preto, že rodičov skínov som si vždy predstavovala ako asociálov, opilcov, zhýralcov, čo nezvládli výchovu vlastných detí. Ten pán s diplomatkou a rukou na synovom pleci nepatril do žiadnej podobnej kategórie. Na prvý pohľad úspešný, sebavedomý a dokonca aj dôveryhodný muž. Z jeho tváre vyžaroval pocit hrdého a šťastného otca, ktorému syn robí len radosť.
Ten obrázok ma nezaujal len spokojným výrazom otca, ale aj kvôli mladému mužovi po jeho boku. Bol to prvý skinhead, ktorého som videla bez hordy podobne doobliekaných mladíkov okolo seba. Osamelý skinhead je nezmysel. Skíni to vedia, a preto ich samotných často nevidno. Nielen v jednote, ale najmä v množstve je ich sila. Skín vie, že sám nič neznamená, že samotného sa ho žiadny Róm príliš nezľakne. Osamelý skín nemá autoritu, nebudí rešpekt.
Skinhead si na rozdiel od Róma môže vybrať.

Keď má chuť udrieť si, postrašiť „čierne huby“, alebo predvádzať sa ráznym krokom po meste, nahodí skínsku uniformu, navešia na seba hákové kríže - a vyrazí! Keď však chce ísť niekam sám ako obyčajný slušný chlapec, či na romantickú prechádzku so svojím dievčaťom, keď chce byť nenápadný človek, stačí celkom málo. Oblečie si károvaný kabát či riflovú bundu, obuje botasky, na hlavu založí šiltovku – a zrazu je z agresívneho skína sympatický mladý muž, ktorý môže pokojne vojsť aj do krčmy plnej Rómov. Skinhead môže zo svojich mladíckych úletov vyrásť, môže vekom zmúdrieť, vyzrieť. O rok, dva sa bude možno sám čudovať, prečo po uliciach strašil v maskáčoch a prečo obháňal rómske deti. To všetko skinhead môže a smie.
Róm nosí svoju tmavú pleť, hnedé oči, čierne vlasy vždy a všade so sebou. Nič z toho nemôže vyzliecť, ukryť. Ani keď mu príde cestovať samému vlakom preplneným vystrihanými mladíkmi, ani keď ide so svojou milou nočnou ulicou a na rohu postávajú pivom posmelení vystrihanci. Róm si svoju stranu barikády nevybral dobrovoľne, skín áno. Skín je v tomto skínsko-rómskom súboji dobrovoľne. Rómovia sú v ňom všetci – povinne.

3.7. INTERVIEW s bývalým členom hnutia skinheads

Vyzerá tak, ako sa od príslušníka hnutia skinheads očakáva – holohlavý, zjazvená tvár, potetované ruky. Za svoju činnosť bol vo väzení, no napriek tomu tvrdí, že policajti skínom fandia. Hovorí, že súčasní skíni sa mu zhnusili. O skínoch rozpráva raz v tretej osobe, pretože sa od nich momentálne dištancuje, inokedy používa zámeno my, lebo v mnohých názoroch sa s nimi ešte stotožňuje...
Chceš utajiť svoje meno. Prečo?
Poznajú moje meno aj moju prezývku.
Koho sa obávaš, Rómov alebo policajtov?
Aj, aj. Ale ide mi len o to, že nechcem ohroziť svoje deti. Mne je to už jedno.
Z koho máš väčšie obavy?
Jednoznačne z policajtov.
Z Rómov nie?
Tam absolútne nič nehrozí.
Tí sa nesnažia o odvetu?
Výnimočne. Oni sa len bránia, aj keď tlak vyvoláva protitlak.
Ako si sa dostal k tetovaniu Ku-klux-klanu? (viď prílohu)
Prišiel chlapík z Ameriky, ktorý bol člen klanu. Chvíľu sa s nami rozprával a potom sa urobila akcia asi pre 40 ľudí. Spravil sa kruh, zapálili sa kríže. Potom sa tetovalo. Niekto nosí na ľavej ruke hákový kríž, my máme na pravej tetovanie klanu.
Od kedy si v skínskej partii?
Od začiatku. Padol komunizmus, padol punk, metal a vzniklo skinheads. Vtedy nikto nevedel, čo to je, ani nič bližšie k tomu. Chodili sme do Čiech a od Čiech sme sa učili. Objavili sa holé hlavy, začalo sa hovoriť o rase a národe.
Členovia sú zamestnaní alebo nie?
Aj, aj. Sú tam aj vysokoškoláci, poznám aj právnikov. Sú aj takí, čo sa tomu naoko nevenujú. Poznám dvoch, ktorí boli v cudzineckej légii.

Majú rodiny a navonok sú to slušní ľudia.
Je v jednom meste len jedna skupina, alebo je ich viac?
Sú to viaceré skupiny, ktoré sa schádzajú na viacerých miestach.
Komunikujú medzi sebou, alebo je medzi nimi nejaká rivalita?
Starší si mladších nevšímajú. Ale keď k niečomu dôjde, samozrejme, nabehnú spolu. Keď je nejaký problém, v momente sa dajú dokopy.
Čo znamená problém?
Keď sa strhne bitka a skínov je málo. Môžu biť aj obyčajných ľudí, nemusia to byť iba farební. Mladí sa teraz tlčú už s hocikým. To bol aj dôvod prečo som stým prestal. Videl som, ako v autobuse išla žena s deväťročným deckom a nejaký holohlavý blbec povedal, že ona sa ťahá s cigánmi. Vytiahli ju z autobusu a dokopali na zastávke. Títo mladí si myslia, že keď ich je tridsať, tak sú bohovia. Teraz sa bijú hlavne mladí. Starí už na to kašlú. Majú svoje rodiny a musia zarábať na živobytie.
Ako sa mladý človek stane skínom?
Vyholí si hlavu a nakúpi si veci na seba.
A čo potom?
Sadne si k nejakej partii a pozdraví. Dostať sa k partii nie je problém. Stačí na to výzor. Uzavreté to bolo dakedy, teraz už nie.
Nakoľko je dôležité, aby skín chodil správne oblečený?
To patrí k imidžu.
Nakoľko je dôležitá akási ideologická pravovernosť?
Teraz to už nie je ono. Keď sa nejakého mladého spýtam, prečo je skínom, ani mi nevie odpovedať.
Ako znie správna odpoveď?
Aby som pomohol svojmu národu. Skín má byť nacionalista. Tu sa však už bije hocikto. Je jedno, koho bijú – či je Slovák, či Maďar. Celé sa to zvrhlo.
Keď si niekoho mlátil, mal si pocit, že robíš niečo dobré pre Slovensko?
Áno, pre svoj národ. Ja som tomu veril. Keď som bil Cigána, bol by som ho aj skaličil, aby už neokrádal staré babky. Vtedy som tomu fakt veril, že čierny nás len okrádajú. Väčšinou chodili za nami ľudia a vraveli, čo sa im stalo. Keď sme potom tých hajzlov zmlátili, robilo nám radosť, že sme niekomu pomohli.
Ako reagovali ľudia, keď ste niekoho mlátili?
Veľmi nám fandili. Stávalo sa, že sme čakali na zastávke a prišla stará babka a núkala nám stokorunu. Samozrejme, nikto to nevzal, ale bolo to také zadosťučinenie. Možno sme urobili aj niečo nesprávne, ale bolo to v dobrej viere.
Čo mladých motivuje, aby sa stali skínmi?
Kopa, ktorá drží po kope – to je dôležité.
Ako vyzerá život skína?
Ide sa na pivo a začne sa zábava. Keď už majú v sebe určitú dávku alkoholu, idú buď na diskotéku a po ceste niekoho zrúbu, alebo niekto povie: „Ide sa. Tam sa nachádzajú negri, Cigáni.“ Potom sa tam nabehne a vyčistí sa to.
Boli v takýchto prípadoch problémy s políciou?
Nestalo sa raz, že sme boli na akcii a prišli policajti. Len skríkli: „Vypadnite rýchlo preč!“ Vedeli, prečo sme tam. Boli sme všetci rovnakí.

Je to skorumpované na celom Slovensku.
Skorumpované tým spôsobom, že berú peniaze, alebo že prejavujú sympatie?
Obrovské sympatie. Neviem o tom, že by niekto dával nejakému policajtovi peniaze, ale väčšinou sa to skončilo tak, že nás zobrali na políciu, nespísali ani zápisnicu a pustili nás.
Prečo sú policajti k skínom ústretoví?
Nechávajú to tak preto, aby sme za nich robili špinavú robotu. Lebo pravda je, že prevažnú väčšinu trestných činov páchajú Cigáni. Policajti sú radi, že skíni Cigánov bijú, robia ich robotu. Hoci aj skíni páchajú niekedy kriminalitu, lebo bijú aj bielych.
V železničnej i mestskej polícii a v SBS-kách je veľa mužov s vyholenými hlavami. Sú to ľudia, ktorí v civile fungujú ako skíni?
Samozrejme. Nemôžem povedať, že každý vyholený, ale 70-80 percent určite. Stačí sa na nich zavesiť a pozerať, čo robia v civile, medzi akých ľudí chodia. Dovolím si to povedať preto, lebo takých ľudí poznám. Väčšina robí v SBS-kách. Ale poznám aj štátnych policajtov, ktorí sú skíni. Stačí sa pozrieť, koľko cigánskych rodín bolo za posledné dva - tri roky napadnutých. Prípady sú nevyšetrené, a keď áno, nikdy tam nie je rasový motív.
Máš pocit, že Slovensko je rasistické?
Nie, nie je. Keď dokopem Cigána, to je rasizmus. Ale keď on pichne starú babku, tak nie. Poznám síce veľa čiernych, ktorí sú lepší ako bieli, ale väčšina je ten spodok. Mala by nastať zmena v tom, že keď Cigáni dokopú bieleho, tak sa aj to bude brať ako rasovo motivované.
Myslíš, že prítomnosť skínov dáva ľuďom pocit bezpečia?
Určite sa cítia bezpečnejšie, ako keby tu boli len policajti, ktorí prídu až polhodinu po tom, čo sa niečo stane.
Hovoril si ale, že ľudia so strachom cúvajú, keď skín nastúpi do autobusu.
Áno, teraz je to úplne ináč. Ľudia sa od skínov odvracajú, a ani sa im nečudujem. Čo robia títo mladí teraz, je doslova hnus. Zaútočia na niekoho v autobuse, lebo sa na nich čudne pozrel.
Prečo chodíš naďalej vyholený, keď sa od hnutia dištancuješ?
Neviem si predstaviť, že by som nosil vlasy. Je to zvyk. Takto sa cítim pohodlne.

3.8. Anketa

Aby som zistila názory mladých ľudí, čo si o Rómoch myslia a ako by reagovali v niektorých situáciách, rozhodla som sa vytvoriť anketu.

Táto anketa pozostáva z desiatich otázok, na ktoré odpovedali žiaci gymnázia v zastúpení každého ročníka. Cieľom mojej ankety bolo vytvoriť štatistiku mienky o Rómoch na našej škole.
Takto vyzerali otázky, ktoré boli medzi študentov rozdané.

1. Stretli ste sa už s nejakým prejavom rasizmu?
a, nie
b, áno S akým? ………………………………………………………………

2. Aký je váš názor na Rómov?
a, pozitívny - mám ich rád
b, neutrálny - je mi jedno čo robia
c, negatívny - nenávidím ich

3. Čo malo vplyv na vašu predchádzajúcu odpoveď?
a, okolie – známi ma o tom presvedčili
b, sám som o tom presvedčený
c, neviem, bolo to prvé čo, ma napadlo

4. Myslíte si, že Rómovia robia dobré meno nášmu štátu?
a, áno Prečo? ……………………………………………………………………
b, nie Prečo? ……………………………………………………………………
c, nezaujíma ma to

5. Čo si myslíte o názore, že rómsky občan je druhotným občanom tohto štátu?
a, úplne s tým súhlasím, nezaslúžia si, aby sme ich brali ako seberovných
b, nesúhlasím s tým, každý má rovnaké práva bez rozdielu farby kože
c, neviem, ešte som o tom nerozmýšľal

6. Ako by ste reagovali, keby ste videli ako skíni bijú na ulici Róma?
a, povedal by som im, aby prestali
b, chcel by som si udrieť aj ja
c, nevšímal by som si to, nech ho bijú

7. Ako by ste reagovali, keby Rómovia bili nejakého skína alebo iného „bieleho“?
a, snažil by som sa mu nejako pomôcť
b, nechal by som to tak, aby sa neušlo aj mne
c, povedal by som „Len mu dajte“

8. Súhlasili by ste, aby váš spolubývajúci na internáte bol Róm?
a, určite by som protestoval, ale nakoniec by som súhlasil
b, bolo by to lepšie, ako bývať s nejakým „feťákom“
c, radšej by som sa vysťahoval

9. Čo si myslíte o verejných výrokoch Jána Slotu o Rómoch ako napr. „Debil môže splodiť iba debila“?
a, má pravdu, súhlasím s ním
b, uráža tých slušných Rómov
c, je to protizákonné

10. Myslíte si, že skíni dokážu vyriešiť problémy s rómskym obyvateľstvom?
a, verím tomu a prajem im to
b, nie, nemajú ani najmenšiu šancu
c, možno, keby si našli nejaký inteligentnejší spôsob

Pri vyhodnotení jednotlivých otázok z ankety som sa opierala o počet odpovedí. Ku každej otázke patrí graf vytvorený podľa počtu týchto odpovedí. Zároveň vyhodnotenie otázok je doplnené o moje vlastné závery a poznatky.
Anketu vyplnilo 46 študentov, z toho 9 v zastúpení 1. ročníka, 8 druhákov, 9 tretiakov a 10 štvrtákov. V septime ich bolo 10.

VYHODNOTENIE ANKETY:

1. Stretli ste sa už s nejakým prejavom rasizmu?
a, nie
b, áno S akým? ……………………………………………………

a, 23
b, 23

Tí, ktorí volili ako svoju
odpoveď b, väčšinou uvádzali,
že sa s ním stretli v televízore,
prípadne niektorí napísali Rómovia verzus skíni, diskriminácia kvôli farbe pleti, alebo ponižovanie Rómov.

Veľmi ma zaujala jedna odpoveď, citujem „Skoro ma vyťal jeden Róm, keď som bol malý.“ Všade sa píše o rasizme páchanom na osobách s tmavou farbou pleti. Ubližujú im bieli. Ale je tu teraz otázka, či sa ako rasizmus pokladá aj ubližovanie bielym zo stany tých farebných. Ak je dôvodom len farba pleti, malo by to tak byť. No tieto prípady nikto neberie na vedomie. 2. Aký je váš názor na Rómov?
a, pozitívny - mám ich rád
b, neutrálny - je mi jedno čo robia
c, negatívny - nenávidím ich

a, 1
b, 23
c, 20
Väčšina gymnazistov má na Rómov neutrálny názor. Ale vyskytli sa aj dvaja takí, ktorí sa nevedeli jedno-značne rozhodnúť a zakrúžkovali možnosť b aj c. Tieto dve odpovede som do šta-tistiky nerátala.

3. Čo malo vplyv na vašu predchádzajúcu odpoveď?
a, okolie – známi ma o tom presvedčili
b, sám som o tom presvedčený
c, neviem, bolo to prvé čo, ma napadlo
a, 2
b, 36
c, 8

Až 79% odpovedalo na 2. otázku spontánne, z vlastného presvedčenia. Tí, ktorých presvedčilo okolie sú
v zastúpení 4%.

4. Myslíte si, že Rómovia robia dobré meno nášmu štátu?
a, áno Prečo? ………………………………
b, nie Prečo? ………………………………
c, nezaujíma ma to
a, 3
b, 42
c, 1

Na túto otázku odpovedalo až 92%
záporne. A prečo? Z odpovedí som
vybrala pár zaujímavých názorov. Napr.: Chcú mať všetko bez toho,
aby niečo spravili. Nepracujú, kradnú, neprimerane sa množia.

Príliš veľa cestujú. Kvôli nim nám zaviedli vízovú povinnosť. Žiadosťami o azyl sa snažia dokázať, že na Slovensku chýba ľudská sloboda a porušujú sa tu ľudské práva. Ak sa pýtate, aké boli tie tri kladné odpovede, tu sú: lebo sú Slováci, rozvíjajú cestovný ruch, šíria tmu. Tá prvá odpoveď sa dá pochopiť, ale tie ostatné dve si myslím, že sem nepatria.

5. Čo si myslíte o názore, že rómsky občan je druhotným občanom tohto štátu?
a, úplne s tým súhlasím, nezaslúžia si, aby sme ich brali ako seberovných
b, nesúhlasím s tým, každý má rovnaké práva bez rozdielu farby kože
c, neviem, ešte som o tom nerozmýšľal

a, 10
b, 21
c, 15
Takmer polovica študentov si myslí, že Rómovia sú si rovný s bielymi Slovákmi. Mali by mať rovnaké práva, výhody ale aj nevýhody ako každý slovenský občan. Takže žiadna podra-denosť ani nadradenosť.

Keď Rómka s dvoma deťmi dostane od štátu sociálnu podporu vo výške 5400 korún a neza-mestnaná žena s dvoma deťmi, ktorá má rovnako nezamestnaného manžela sa musí uspokojiť s 1050 korunami, určite sa tu nedá hovoriť o diskriminácii. Teda nie o dis-kriminácii Rómov. A oni sa stále sťažujú.

6. Ako by ste reagovali, keby ste videli ako skíni bijú na ulici Róma?
a, povedal by som im, aby prestali
b, chcel by som si udrieť aj ja
c, nevšímal by som si to, nech ho bijú
a, 12
b, 2
c, 27

Väčšina by tomu nevenovala pozornosť. Bijú Róma? Nech. Veď minule ma Róm okradol, tak nech mu dajú odplatu aj za mňa. Asi majú na to nejakú príčinu (možno je to len jeho pôvod). Ale to len málokoho zaujíma. Možno práve tých 29% sú tí, ktorí by sa ho zastali. Sem zaraďujem aj odpovede, kde by sa báli do konfliktu zasiahnuť
zo strachu pred skínmi.

7. Ako by ste reagovali, keby Rómovia bili nejakého skína alebo iného „bieleho“?
a, snažil by som sa mu nejako pomôcť
b, nechal by som to tak, aby sa neušlo aj mne
c, povedal by som „Len mu dajte“
a, 22
b, 19
c, 1

Na rozdiel od Róma, bielemu
prípadne skínovi by sa snažilo
pomôcť 53%. Tiež sa vyskytli
odpovede, že by chceli pomôcť,
ale báli by sa.

8.

Súhlasili by ste, aby váš spolubývajúci na internáte bol Róm?
a, určite by som protestoval, ale nakoniec by som súhlasil
b, bolo by to lepšie, ako bývať s nejakým „feťákom“
c, radšej by som sa vysťahoval
a, 12
b, 19
c, 13

Na túto otázku odpovedali všetci,
no vyskytli sa tu dve pripomienky rovnakého významu: Róm na
vysokej škole?!? Kde by sa tam
vzal? Ale aj to je možné. Sú Rómovia, ktorí chcú vo svojom živote aj čosi dosiahnuť. Tí, ktorí túžia
obhajovať svoj pôvod a svoju minulosť, brániť svoje práva, tí sa budú
ochotne učiť a môžu sa dostať na VŠ s lepšími výsledkami, ako niektorí bieli.

9. Čo si myslíte o verejných výrokoch Jána Slotu o Rómoch ako napr. „Debil môže
splodiť iba debila“?
a, má pravdu, súhlasím s ním
b, uráža tých slušných Rómov
c, je to protizákonné
a, 13
b, 20
c, 11

Toto bola jediná otázka, v ktorej sa vyskytol problém. Všetci odpove-dali podľa svojej mienky, no
v jednom dotazníku sa objavila veta:
„To nepovedal Slota, ale Móric.“ Čo teraz? Túto
chybu som si predtým vôbec nevšimla, pretože
pôvodne som tam chcela dať výrok Ján Slotu „Na cigána treba malý dvor a veľký bič.“ Potom som si to rozmyslela, lebo by to nemuseli všetci pochopiť. Keď som sa rozhodla dať tam viacej výstižný výrok, neuvedomila som si, že ho povedal Víťazoslav Móric.

10. Myslíte si, že skíni dokážu vyriešiť problémy s rómskym obyvateľstvom?
a, verím tomu a prajem im to
b, nie, nemajú ani najmenšiu šancu
c, možno, keby si našli nejaký inteligentnejší spôsob
a, 5
b, 20
c, 21.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Rómovia a rasizmus