Ekoznačky

Čo nám hovoria ekoznačky?
Do slovnej zásoby v minulých rokoch vstúpilo nové slovo ekoznačka. Čo ekoznačka vlastne je, ako sa pozná a čo v skutočnosti označuje?
Ekoznačka je symbol, ktorý informuje zákazníka o tom, že výrobok, ktorý sa mu ponúka, je relatívne neškodný, že je šetrnější k životnému prostrediu než iné obdobné výrobky. V našich obchodoch sa s nimi môžeme stretnúť u celého druhu výrobkov s rôznymi značkami alebo nápismi. Informácie v nich obsiahnuté sú niekedy pravdivé, niekedy ide o polopravdy či klamlivé tvrdenie a niekdy ide o čistý podvod. Vyznať sa v spleti tohoto označenia nám pomôže štátom garantovaná ekoznačka , ktorá v Slovenskej republike v súčasnej dobe je len jedna - Enviromentálne vhodný výrobok /EVV/. Túto značku udeľuje na základe žiadosti výrobcu alebo dovozcu tovaru Ministerstvo životného prostredia SR a to od roku 1997. Doposiaľ bolo udelených 30 značiek. Táto značka na výrobku svedčí o tom, že výrobok vo svojom životnom cykle /počnúc surovinou, výrobou a končiac jeho zneškodnením resp. recykláciou/ spĺňa prísne požiadavky na ochranu životného prostredia. Zo strany nás, spotrebiteľov, bolo by vhodné vo väčšej miere preferovať takto označené výrobky. Nakoľko na našom trhu sú tovary aj z okolitých krajín, v krátkosti Vás poinformujem aj o týchto ekoznačkách. Najčastešie sa vyskytuje tovar z Českej republiky, ktorý je označovaný ako Ekologicky šetrný výrobek. Táto známka je udeľovaná Ministrestvom životného prostredia ČR. Druhou je značka BIO - Produkt ekologického zemědělství, udelenie ktorej garantuje certifikační výbor Ministerstva poľnohospodárstva ČR. Dôverovať môžeme aj často sa vyskytujúcemu nemeckému označeniu - Modrý anjel, alebo rakúskemu - kytička s nápisom Umweltzeichen. Má to však jeden háčik, dovoz tovaru z veľkej vzdialenosti kamiónovou dopravou nemožno považovať za ekologický. Ďalšou skupinou ekoznačiek sú značky, ktoré udeľujú či udeľovali rôzné organizacie viac či menej náhodile zvoleným výrobkom. Medzi ne patrí značka Ecopack, Zelená plaketa a žabička. Tieto značky sa od predchádzajúcej skupiny štátnych značiek odlišujú hlavne tým, že sú udeľované výrobkom, ktorých pochybné ekologické kvality sú len v záujme udeľujúcej organizácie a neexistujú dopredu stanovené kritéria, ktoré je nutné splniť. Existujú aj značky a nápisy, ktoré si výrobca udelil sám.

Pokiaľ výrobca hlása, že jeho produkt nepoškodzuje životné prostredie, ide o priehľadné klamstvo (každý výrobok pri svojej výrobe viac či menej životné prostredie poškozuje). Často se tiež stretávame s tvrdením, že výrobok je recyklovateľný. Spravidla (nie vždy) ide o výrobky, ktoré možno recyklovat len veľmi obtiažne a ktoré na recyklaciu nemáte komu odovzdať!. Ide teda o polopravdu a pokus zmiasť spotrebiteľa.
Konečne je tu oblasť neekoznačiek - teda značiek, ktoré so šetrnosťou k životnému prostrediu nemajú nič spoločného. Najznámejším príkladom je nemecká značka Der Grűne Punkt (Zelený bod) a menenej známy symbol RESY. Ide len o označenie obalov, ktoré má význam iba v Nemecku a ktoré informuje o tom, že výrobca obalu zaplatil určitú čiastku spoločnostiam, ktoré sa starajú len o zber a využitie použitých obalov. Túto povinnosť výrobcom ukladá nemecký zákon a nejde teda o ekoznačku. V Slovenskej republike táto značka nemá žiadny význam, snáď len po prijatí zákona o obaloch.


Ekoznačkou nie je ani známý symbol troch šípok. Ten doplnený číslom a skratkou informuje z akého plastu je výrobok zhotovený. Takéto označenie len uľahčuje recykláciu. Neznamená to ale, že výrobok niekto skutočne aj recykluje, a nedáva návod, čo s ním má spotrebiteľ po použití urobiť. Samozrejme, že som v tomto článku nevyčerpal celú problematiku ekologického označovania výrobkov s ktorými prichádzate dennodenne do styku. Chcel som Vás len v krátkosti poinformovať o danej problematike. Ak ste sa dočítali až sem, určite Vám ochrana životného prostredia nie je cudzia.