storočia preto hľadajú Rómovia „výhodnejšie“ vysvetlenia ich indického pôvodu.

Z Indie sa predkovia Rómov začali presúvať do Európy v 9.-10. storočí. Jedna skupina putovala cez Afriku a Gibraltár do Španielska a potom ďalej do celej západnej Európy. Druhá skupina smerovala cez Balkán do východnej a strednej Európy, teda aj na naše územie, kam prišli predkovia Rómov niekedy v 13. storočí. Prvá písomná správa o pobyte Rómov na našom území je z roku 1322, kedy spišskonovoveský richtár Ján Kunch pri popise majerov udáva, že „.. v Mariássyovských lesoch na okolí sa potulujú Cigáni.. „ V rokoch 1377 a 1381 sa spomínajú aj v Zemplínskej stolici. (Mann, A.B., 2000, str. 6)
Spočiatku žili v symbióze s miestnym obyvateľstvom daného územia. Keďže mali zaužívaný kočovný spôsob života a nemali vzťah k poľnohospodárstvu, boli na toto spolužitie odkázaný. (Zdá sa, že v tejto oblasti sa toho vo všeobecnosti veľa nezmenilo dodnes.. .) Ako protihodnotu za poľnohospodárske a iné výrobky poskytovali Rómovia svoje kováčske a iné remeselné zručnosti ako aj svoje hudobné a tanečné umenie. V niektorých oblastiach Európy boli dokonca títo pútnici prijímaní veľmi pohostinne. Svedčia o tom napríklad ochranné listy udelené nemeckým cisárom Žigmundom v roku 1417 Cigánskemu vojvodovi Ladislavovi. Tieto ochranné listy zaručovali asi 100 člennej skupine Rómov dobré prijatie v mestách aj dedinách, v ktorých lokalite sa usadili. Dochádzalo tu k vzájomnému ovplyvňovaniu kultúr, ba dokonca aj k zmiešaným manželstvám. Tento pozitívny postoj však nikdy nebol jednoznačný, vždy sa objavovali pocity nedôvery a strachu.(Liégeois,J.-P., 1997)
Od polovice 15. storočia už však o pozitívnom postoji k Rómom nemožno hovoriť. Menil sa postupne na nedôveru až odpor, a to najmä v západoeurópskych krajinách. Bolo to predovšetkým v súvislosti s odlišným správaním Rómov, ktoré v stredovekom ponímaní kresťanstva nemohlo byť akceptované. Vyústilo to až do exkomunikácie Rómov (vyobcovania z cirkvi), z dôvodov porušovania kresťanskej morálky, veštenia, krádeží a nedodržiavania pôstov. (Mann, A.B., 2000) Európske krajiny reagovali na túto situáciu prijatím zákonov a nariadení, ktoré sa takmer všade zhodovali a mali výrazne regresívny charakter. Vražda Róma sa nepovažovala za zločin a to malo za následok hromadné vyvražďovanie týchto obyvateľov. Opätovne pripomínam, že toto sa dialo najmä v západnej Európe. Práve preto sa začal masový exodus Rómov smerom do krajín, v ktorých tieto represie neboli také drastické, čiže smerom sa východ, teda aj na naše územie.