Vtedajší panovníci sa ešte nemohli obraňovať zavedením víz alebo neposkytnutím azylu. Vtedy tieto možnosti neexistovali. V strednej a juhovýchodnej Európe bola teda situácia napriek tomu, že boli Rómovia v celej západnej Európe prenasledovaní, vraždení a vyháňaní, o niečo priaznivejšia. A to „vďaka“ vojnovým výpravám Turkov v 16. a 17. storočí. Obe bojujúce strany totiž potrebovali zručných kováčov na zhotovenie náradia, zbraní, a i. Práve Rómovia poskytovali tieto služby i pre slovenskú šľachtu. Okrem toho sa uplatnili i ako hudobníci a vojaci na šľachtických dvoroch. (tamtiež)
V I8.storočí postavenie Rómov na našom území určovala politika Márie Terézie. Obsahovala rozličné opatrenia zamerané na dosiahnutie usadenia Rómov a ich asimiláciu. Cieľom týchto snáh bolo naučiť ich roľníckemu hospodáreniu a pokúsiť sa o ich splynutie s ostatným obyvateľstvom. Historický prínos nariadení Márie Terézie spočíva predovšetkým v tom, že po prvý krát v európskej histórii neboli Rómovia vyháňaní (segregovaní), ale počítalo sa s nimi ako s obyvateľmi krajiny. (Liégeois, J.-P., 1997) Tieto nariadenia sa stali akýmsi modelom pre riešenie prístupu k rómskej komunite i v ostatných európskych krajinách a boli počiatkom obdobia asimilačných pokusov riešenia rómskej problematiky pokračujúcich aj v 19.a 20. storočí.(Mann, A.B., 2000)

Na území Slovenska sa postupne usadili 4 skupiny Rómov. Z týchto kočovali ešte začiatkom nášho storočia prevažne len Olaskí Rómovia, ostatné rómske skupiny boli už v 20. storočí usadené.(Jurová, A., 1993)
Obdobie druhej svetovej vojny (r. 1939-1945) prinieslo Rómom izoláciu a genocídu (vyvražďovanie). V koncentračnom tábore Osvienčim zahynulo asi 20 tisíc európskych Rómov. Slovensko ako spojenec Nemecka, zahraničnú a brannú politiku vytváralo podľa ´vzoru´ nemeckej vlády. Súčasťou tejto politiky bolo prenasledovanie Židov a Rómov. Aj keď slovenskí Rómovia neboli transportovaní, podliehali viacerým diskriminačným opatreniam: do miest a obcí smeli vstupovať len v povolené hodiny, nesmeli cestovať verejnými dopravnými prostriedkami, namiesto brannej povinnosti museli vykonávať práce v prospech štátu, atď..
Situácia Rómov po roku 1945 bola podmienená predovšetkým štátnymi opatreniami voči tomuto etniku. Košický vládny program deklaroval rovnoprávnosť menšín žijúcich na území Československa, no v skutočnosti národná svojbytnosť národnostných menšín nebola akceptovaná a ani ich emancipácia nebola žiadúca. Ideologické bariéry tohoto obdobia nedovolili Rómom dosiahnuť štádium národnosti.