Boli naďalej akceptovaní iba ako sociálne s kultúrne zaostalé obyvateľstvo. Od začiatku 50.-tych rokov, s nástupom komunizmu v našich podmienkach, začalo obdobie násilného začleňovania Rómov do spoločnosti. Východiskom tejto etapy sa stala úplná likvidácia kočovného alebo polokočovného života Rómov a ich trvalé usadenie, zakotvené i v právnom poriadku v zákone „O trvalom usídlení kočujúcich osôb“. Ako sa ukázalo po uplynutí siedmich rokov od vydania vyššie uvedeného zákona, boli výsledky týchto opatrení štátu na riešenie tzv. “cigánskeho problému“ natoľko neuspokojivé, že sa vláda rozhodla použiť (aj keď možno nerozumne) ešte násilnejšie spôsoby. (Jurová, A., 1993) Vytvorila koncepciu rozptylu a odsunu Rómov z miest ich vysokej koncentrácie. Sociálno-kultúrne pozdvihnutie Rómov sa malo dosiahnuť rozbitím ich tradičných i novovzniknutých komunít.
Pre zaistenie stálej zamestnanosti Rómov prijímala vláda ČSSR rôzne opatrenia. V r.1965 bolo napríklad vydané nariadenie, aby závody a podniky neprepúšťali Rómov z práce, aj ak porušujú pracovnú disciplínu. Navonok bolo teda všetko ideálne, Rómovia boli naoko začlenení do „normálnej“ spoločnosti, nikto sa však nestaral, čo sa deje vo vnútri tejto komunity. Rómovia boli zmätení umelým režimom, stratili svoje kultúrne charakteristiky a zvyky. Je ťažké hodnotiť toto obdobie, názory na prínos týchto opatrení sú rôzne. Pre objektívne zhodnotenie tohto obdobia a výsledkov „sociálneho experimentu“, bude zrejme potrebný väčší časový odstup.

Tak či onak, vždy počas celej histórie išlo o problém vzájomnej koexistencie (spolužitia) odlišných kultúr a o schopnosti prekonania vážnych predsudkov v oblasti vzájomných vzťahov a to na oboch stranách spoločnosti. A práve tento fakt nebol v koncepciách rokov totality zohľadňovaný. (Jurová, A., 1993)

Záverom by som rada vyjadrila želanie, aby sa podarilo nájsť cestu k náprave problémov, ktoré sú typické pre Rómsku populáciu. Málokto vie, že sme štátom s najvyšším percentuálnym podielom Rómskeho obyvateľstva na počet obyvateľov na svete. A práve preto by bolo potrebné tento súbor problémov raz a navždy vyriešiť. Nedá sa to však stihnúť za rok či dva. Je potrebné vypracovať dlhodobý program opatrení, ktoré by viedli k cieľu. Nie je vhodné pristupovať k tejto otázke tak, že označíme za jediných vinníkov súčasného stavu samotných Rómov alebo na druhej strane len majoritu, resp. štát. Vždy treba hľadať východisko v kompromisoch, ktoré by priniesli osoh obom stranám, ale zároveň priniesli požadované riešenie.