Tie nám však nevyhovujú vzhľadom k požadovanej hodnote medzi pevnosti Rm.
Pre výrobu spojovacieho čapu preto navrhujem použit polotovaru podľa
STN 41 2042 s následovným tepelným spracovanim, ktorá pozostáva zo zápustkového kovania a následného tepelného spracovania, pozostáva s normalizačného žíhania, cementácie, kalenia a následného popúšťania [3 ].



2.2 Požiadavky na materiál


Čap bez hlavy (obr.č.1) musí byť rovnomernú kvalitu povrchu bez nepravidelností a neprípustných chýb a súčastne musí byť odihlené[6].
Materiál na výrobu spojovacieho čapu má byt´ tvrdý,oteruvzdorný s vysokou húževnatosťou a odolnosťou voči korózii. Uvažovaná medza pevnosti je dana v rozmedzi Rm=680-700 MPa. Vzhľadom na bespečnosť, uvažujme s bespečnostným koeficientom min. 1,2 a potom bude požadované celkové napätie 840Mpa. Preto volím oceľ STN 41 2042 s Rmmin=981 Mpa[7]. Podľa [1] oceľ 12 042 je uhlíková oceľ k zušľachťovaniu, pre nízke teploty a vyhovuje daným požiadavkám na mechanické vlastnosti materiálu a tepelné spracovanie.







2.3 Voľba materiálu

2.3.1 Chemické zloženie ocele


Tab.č.1 [6] Chemické zloženie ocele 12 042 :

0,32 - 0,40 % C
0,50 - 0,80 % Mn

max 0,35 % Si
0,001 - 0,005 %B

max 0,040 % P
max 0,40 % S
(fázové premeny podľa diagramu železo-uhlík : AC1=725°C, AC3=815°C)



2.3.2 Mechanické vlastnosti ocele


Tab.č.2 [6] Mechanické vlastnosti spojovacieho čapu:

stav : .7

rozmer d: 20 - 40 mm

najnižšia medza sklzu : R = 598 MPa

pevnosť v ťahu: R = 834-1030 MPa

najnižšia ťažnosť: A = 10 %

kontrakcia : Z = 40 %

vrubová húževnatosť KCU : 59 J/cm2






2.3.3 Vplyv prísad na vlastnosti ocele


Uhlík, C- je karbidotvorný prvok, s jeho rastom sa zvyšuje pevnosť a tvrdosť a však rastie krehkosť ocele.

Mangán, Mn- patrí tiež medzi karbidotvorné prvky tvoriace špeciálne karbidy (napr. FeMn3C; /FeMn/7C31), jeho doležitá úloha je v odsírení a číastočne aj
v dezoxidácií.Je to legujúci prvok, ktorý sa pridáva s cieľom zlepšíť húževnatosť a oteruvzdornosť.

Kremík, Si- v malom množstve zlepšuje pevnosť, medzu pružnosti, prekalitel- nosť, do ocelí sa pridáva ako dezoxidačný prvok.

Chróm, Cr- tvorí ešte s ďalšímí prvkami komplexné karbidy (napr. /CrFe/7C3; /CrFe/23C6 ), zvyšuje odolnosť voči opotrebeniu, zvyšuje prekalitelnosť.

Fosfor, P- spôsobuje lámavosť ocele za studena.

Síra, S- spôsobuje lámavosť ocele za tepla [4].



3. Tepelné spracovanie


Pre moju súčiastku som navrhol nasledovné tepelné spracovanie, ktoré by som realizoval v takej postupnosti krokov a teplôt v akej sú zapísané:

Krok: Operácia: Približná teplota:

1. Ohrev materiálu 1255°C

2. Zápustkové kovanie 1150°C

3.