Mikroštruktúra podeutektoidných ocelí sa pri takejto rozdielnej rýchlosti ochladzovania rozlišuje tvrdosťou, pomerom feritu a perlitu, disperzitou perlitu a hodnotou vnútorných napätí. Veľkosť vnútorných napätí po ochladení na vzduchu z teploty normalizačného žíhania nie je zanedbateľná a môže byť príčinou zvýšenej miery bortenia pri zušľachťovaní po obrobení [5].
Pri označovaní ocelí sa stav normalizačného žíhania označuje doplnkovým číslom 1.[2] Normalizačné žíhanie sa v prípade výroby čap bude vykonávať na žíhacej teplote 850 – 870 °C, s výdržou približne 2,5 hodiny a nasledovným ochladením na vzduchu.



3.1.4 Cementovanie


Cementovanie je nasycovanie povrchu oceľových súčiastok uhlíkom. Používa sa vtedy, ak sa od súčiastok požaduje vysoká povrchová tvrdosť, pri súčastnom zachovaní húževnatého jadra. Na cementovanie sú vhodné mäkké ocele s obsahom od 0,1 až 0,4 %C. Povrch súčiastok sa obohacuje na eutektoidnú alebo mierne nadeutektoidnú koncentráciu.
Zakalením nacementovanej súčiastky sa získa vo vrstve martenzitická štruktúra vysokej tvrdosti, pričom v jadre dochádza, v závislosti od prekaliteľnosti ocele a veľkosti prierezu, väčšinou iba k čiastočnému zakaleniu, prípadne vznikajúci martenzit má vzhľadom na nízky obsah uhlíka nízku tvrdosť. Jadro súčiastky preto zostane mäkke a húževnaté.
Cementovanie sa robí pri teplotách asi 50°C nad AC. Pre ocele uhlíkove s obsahom 0,4 %C je to asi 850 až 950°C. Hĺbka cementačnej vrstvy býva 0,5 až 2 mm.
Pri cementovaní môže uhlík do ocele difundovať buď z plynnej alebo kvapalnej fázy. Atmosféra pre cementovanie predstavuje zložité zmesi plynov, najmä CO, CO2, N2, H2, H2O a uhľovodíkov. Cementovanie sa robí v tuhom, kvapalnom alebo plynnom prostredí [5].
súčiastku odporúčam cementovať v plyne pri teplote 880°C a po dobu 3 hodín kedy dosiahnem cementačnú vrstvu o hrúbke 0,6 mm.




3.1.5 Kalenie


Kalenie je tepelné spracovanie pozostávajúce z ohrevu ocele na kaliacu teplotu, výdrže na tejto teplote a ochladenia rýchlosťou väčšou než je rýchlosť kritická.
Pri voľbe vhodného spôsobu kalenia je potrebné zohľadniť chemické zloženie ocele, žiadané mechanické a iné vlastnosti po tepelnom spracovaní, potrebu čo najnižších výrobných nákladov, čo najnižšej časovej náročnosti zvoleného spôsobu kalení [5].
Pri mojom potrebnom tepelnom spracovaní som zvolil kalenie pri teplote okolo 850 °C s ochladením do vody. 3.1.6 Popúšťanie


Popúšťanie je ohrev zakalenej ocele s martenzitickou štruktúrou, na teploty pod AC za účelom vytvorenia štruktúr bližších k rovnovážnym.