Popúšťanie pri nízkych teplotách ( do 350 °C) sa prevádza za účelom zníženia napätí po kalení, zmenšenia podielu zvyškového austenitu, stabilizácia rozmerov, zvýšenia húževnatosti. Pokles tvrdosti je minimálny.
Popúšťanie pri vyššých teplotách ( nad 350°C ) sa prevádza za účelom dosiahnutia štruktúr vykazujúcich priaznivejší komplex mechanických vlastností – vysokú húževnatosť pri vysokých hodnotách medze sklzu, medze únavy, kontrakcie. Je súčasťou procesu anizotermického zušľachťovania.[5]
Pri výrobe čapu budem teda popúšťať pri teplotách 400 - 650 °C.

Po tepelnom spracovaní nasledujú operácie finalizácie výrobku ako sú brúsenie, leštenie poprípade natieranie farbou, lakom a pod.







4. Ekonomické aspekty


Pri porovnaní zápustkového kovania s kovaním voľným je zrejme že zápustkové kovanie sa používa vo veľkosériovej výrobe, zatiaľ čo voľné kovanie sa používa zväčša pri malosériovej výrobe. Zápustkové kovanie má viacero výhod ako: produktivita práce je niekoľkokrát vyššia, presnosť požadovaných výrobkov je väčšia, čím dochádza jednoznačne k úspore materiálu, vyššia možnosť docielenia dobrého vzhľadu, dôkladné prekovanie materiálu ako aj správny priebeh vlákien.
Pri malosériovej výrobe by som odporučil použiť ťahanie za tepla cez matricu, vzhľadom na vysokú cenu zápustky. Táto Oceľ 12 042 sa vyznačuje relatívne nízkym obsahom legúr, čo ju predurčuje na všestranné masové využitie.



5. Ekologické aspekty


Najväčšie znečistenie vznikne pravdepodobne pri tvarovaní súčiastky teda pri kovaní kde odpadne z materiálu tzv. opal ktorý vznikne pri predohreve materiálu na tvárniacu teplotu.
Pri tvárnení materiálu musíme brať do úvahy hluk, ktorým sa tvárniace procesy ( hlavne kovanie ) vyznačujú.
Pri ohreve a tepelnom spracovaní by som odporúčal ohrev materiálu v indukčnej peci so zabezpečeným odsávaním a filtráciou spalín pre zabránenie znečistenia ovzdušia.



6. Záver


Keďže čap musí splňať istú požadovanú presnosť rozmerov a dalsích dôležitých vlastnosti, zápustkové kovanie sa javí ako najvýhodnejší tvárniaci proces na výrobu takéhoto sortimentu. V jeho prospech hovorí malá pracnosť, cenová výhodnosť pri veľkosériovej výroby a hlavne požadovaná presnosť výkovku. Tepelné spracovanie je ďalšia nevyhnutná časť pri výrobe, pretože výkovok po vykovaní nemusí mať ešte požadované vlastnosti ako pevnosť oteruvzdornosť a pod.



Zoznam použitej literatúry



[1] Beneš, A. a kol.: Mechanická technológia kovov, Nakladatelství technické literatúry, Praha, 1967

[2] Homišin, J. a kol.: Základy strojného inžinierstva, Vienala, Košice, 2001

[3] Vrzal , B.