Treba však mať na zreteli, že s vysokou rýchlosťou ohrevu rastie rozdiel teplôt po priereze ohrievaného materiálu a s rastom teplotného spádu úmerne rastú aj termické napätia. Ohrev približne na teplotu 1225°C.
Ohrev v indukčnej peci sa zdá byť najekonomickejší a najmenej ovplyvňuje povrchové vlastnosti z hľadiska chemického zloženia. Vhodné je uskutočniť pred ohrev materiálu.

3.1.2 Zápustkové kovanie

Zápustkové kovanie na rozdiel od voľného kovania sa uplatňuje vo veľkosériovej a hromadnej výrobe. Toto kovanie je presnejšie, získame kvalitnejší povrch, lepší vzhľad výkovku, docielime dôkladné prekovanie materiálu ako aj správny priebeh vlákien. [1]
Zápustkové kovanie sa bude vykonávať pri teplote približne 1150 °C, výkovky sa pomaly ochladzujú. Kovanie je tvarovanie materiálu za tepla tlakom alebo rázom. Kovaním sa zrovnomerňuje chemické zloženie a štruktúra, ktorá sa zjemní a zlepšia sa mechanické hodnoty, hlavne húževnatosť.
Po kovaní potrebujeme na telo háku narezať závit pomocou strojného zariadenia – sústruhu.


3.1.3 Normalizačné žíhanie

Normalizačné žíhanie (normalizácia) je najdôležitejší a najčastejšie používaný spôsob žíhania. Používa sa na zjemnenie zrna austenitu a vytvorenie jemnej rovnomernej výslednej štruktúry s priaznivými mechanickými vlastnosťami. Normalizačne sa žíhajú výhradne iba podeutektoidné ocele. Nevyhnutné je pri odliatkoch a výkovkoch, ktoré majú v pôvodnom stave nerovnomernú štruktúru a v niektorých častiach i veľmi hrubé zrno.
Teplota normalizačného žíhania podeutektoidných ocelí je 30 až 50 °C nad AC s výdržou 1 až 4 hodiny. Ochladzovanie sa robí zásadne voľne na vzduchu. Výsledná štruktúra nie je jednoznačne definovaná a záleží na chemickom zložení ocele a na veľkosti žíhaného objektu. Žíhanie sa v závislosti na rýchlosti ochladzovania delí na normalizačné žíhanie s ochladzovanímna vzduchu a na žíhanie homogenizačné u ktorého sa ochladzovanie z nadkritickej teploty prevádza v peci. Mikroštruktúra podeutektoidných ocelí sa pri takejto rozdielnej rýchlosti ochladzovania rozlišuje tvrdosťou, pomerom feritu a perlitu, disperzitou perlitu a hodnotou vnútorných napätí.