Navrhnite technológiu valcovania pásu za studena

Navrhnite technológiu valcovania pásu za studena
Navrhnite technológiu valcovania pásu za studena na 4 ST pre oceľ STN 11 321 na konečnú hrúbku hn = 0,5 mm z teplého pásu h0 = 2,2 mm, b0 = 1300 mm. Vypočítajte jednotlivé stupne deformácie s ohľadom na spevňovanie materiálu a na priehyb a sploštenie valcov. Určite valcovacie sily a veľkosť ťahu v páse, aby priehyb valcov bol minimálny.
Priemery valcov: ( PV 500 mm, ( OV 1300 mm, L 1700mm.
Okrem doporučenej literatúry použite ďalšie 4 pramene (knižné aj časopisecké). Doporučená literatúra:
Kollerová M. a kol. : Valcovanie, ALFA, Bratislava, 1991.
Machek V.: Tenké ocelové pásy a plechy valcované za studena, SNTL, Praha, 1987.
Weisner F.: Valcovaní ocelových pasú za studena.























1 Úvod

Valcovanie oceľových pásov za studena na 4ST má výrazné postavenie z hľadiska smerovania výroby a spracovania ocelí na priame odlievanie tenkých pásov, čím sa hlavná časť deformačných dejov prenáša na proces valcovania za studena [1]. Valcovanie oceľových pásov patrí k finálnym hutníckym produktom s najvyššou mierou uplatniteľnosti na svetovom trhu. Svedčí o tom okrem výhodných cenových hodnotení, aj ich podiel v sortimente vývalkov, ktorý vo vyspelých priemyselných krajinách dosahuje až 60 % [2]. Viac než 60 % z celkového množstva pásov valcovaných za tepla, a ak sa neuvažujú hrubé plechy, tak viac než 75 % prichádza do valcovní za studena kvôli ďalšej redukcii hrúbky, úprave povrchu a úprave mechanických i fyzikálnych vlastností [3].
Zvládnutie technológie si vyžaduje analýzu podmienok valcovania, t.j. [1] chemického zloženia, histórie spracovania materiálu, mechanizmu spevňovania, miery tvárniteľnosti a jej zmeny v priebehu deformácie a to všetko s ohľadom na technické možnosti valcovacích stolíc. 2 Použitý materiál

STN 41 1321 patrí medzi hlbokoťažné ocele. Chemické zloženie je uvedené v tab. 1. Jej použitie je najmä pre výrobu karosérií, ale aj pre výrobu nábojníc, krabíc, konzerv, nádob atď. Na akosť materiálu sa kladú náročné požiadavky [4]. Vyžaduje sa veľmi dobrá tvárnosť za studena, t.j. schopnosť nadobúdať zložitých tvarov bez porušenia a bez vzniku povrchových vád tvárnením za studena [5], mimoriadna akosť povrchu plechu, presné rozmerové tolerancie, minimálny sklon ocele k stárnutiu, rovnorodosť mechanických vlastností vo všetkých smeroch, optimálny charakter mikroštruktúry, rovinnosť plechu.

S tým súvisia aj zvýšené nároky na výrobu a odlievanie ocele a na jej ďalšie mechanické a tepelné spracovanie[4]. Tab. 1 Chemické zloženie hlbokoťažnej ocele STN 41 1321.
Chemické zloženie
(rozbor tavby)CMnPSmax. 0,10max. 0,45max. 0,030max. 0,030
3 Technológia valcovania pásu za studena

Vstupný materiál: za tepla valcovaný pás ocele STN 41 1321 s max. obsahom C 0,10 %, so vstupnými parametrami b0 = 1300 mm, h0 = 2,2 mm. Zvitky pása prichádzajú do valcovne za studena podzemným transportérom z valcovne za tepla. Pre priemery a dĺžku valca platí:
pre priemer pracovného valca 500 mm,
pre priemer oporného valca 1 300 mm,
a pre dĺžku valcov 1 700 mm. Postup valcovania pásu za studena:
1. Morenie
2. Valcovanie na 4ST
3. Rekryštalizačné žíhanie
4. Hladiace valcovania
Konečný výrobok: za studena valcovaný pás o bn = 1300 mm, hn = 0,5 mm, pevnosti v ťahu Rm = min. 280 MPa, medzi sklzu Re = min. 235 MPa, ťažnosti A80 = min. 29 %. 3.1 Morenie

Povrch oceľových pásov po valcovaní za tepla je pokrytý vrstvou okovín, ktoré je potrebné pred valcovaním za studena odstrániť, aby povrch pásov bol kovovo čistý [6]. Pre odstránenie okovín je vhodné použiť chemické morenie na priebežnej moriacej linke [7]. Pred morením pás v linke ide z odvíjačky cez dva trojvalcové lamače alebo päťvalcové lamače okovín, v ktorých sa striedavým ohybom okolo valcov o priemere 30 až 40 násobku hrúbky pásu uvoľní a potrhajú sa okoviny na povrchu [3]. Pri morení v HCl odpadajú lamače okovín. Vlastná moriaca linka má dve moriace vane zo šamotových tehál a dve premývacie vane, z ktorých podľa [7, 8] posledná je vykurovaná na 90°C. Morenie sa prevádza v kyseline soľnej (HCl) o koncentrácii 32 až 38 % riedenej vodou na koncentráciu 5 až 20 % [3]. Po vymorení sa pásy oplachujú vo vode, zbytky kyseliny sa neutralizujú v 2 % roztoku sódy pri 90 – 100°C, príp. vo vápennom mlieku [9] a znovu sa oplachujú v horúcej vode a nakoniec sa sušia [7].


3.2 Valcovanie na 4ST

Výroba pásov, valcovaných za studena na spojitom 4ST je vedené vždy tak, aby bolo možné zaručiť zákazníkom požadovanú povrchovú akosť, geometrický tvar, hrúbku pása a jeho výsledné mechanické hodnoty [10].
Pás sa valcuje jednosmerne t.j. jedným priechodom 4ST [3], dosahuje celkovej redukcie hrúbky pásu asi 80 až 85 % a používajú sa k valcovaniu karosériových plechov a plechov pre konštrukčné účely.

Výkony 4ST tratí sú 70 000 až 80 000 t pásu na mesiac.
Začiatok pásu je mechanicky zavedený do prvej stolice tandemu, ďalej je pretiahnutí všetkými stolicami a uchytení bubnom navíjačky. Behom 5 až 8 sekúnd sa zrýchli chod trate na normálnu prevádzkovú rýchlosť. Pás sa valcuje s použitím značných pozdĺžnych ťahov medzi jednotlivými stolicami a medzi poslednou stolicou a navíjačkou [6].
Riadenie chodu tandemov je automatizované, pretože ľudskou činnosťou vzhľadom k vysokým valcovacím rýchlostiam nie je možné zvládnuť valcovací pochod, najmä spoľahlivé meranie hrúbky a na jeho základe automatické riadenie valcovacej medzery [8].
Veľkosť úberov v jednotlivých priechodoch pri valcovaní za studena závisí na pretvárnej pevnosti valcovaného pásu a na podmienkach valcovania. Medzi podmienky valcovania patrí spevňovanie materiálu, priehyb a ploštenie valcov, taktiež s ohľadom na výslednú valcovaciu silu aj veľkosť pozdĺžnych ťahov v páse [3].
V tandemových tratiach sú vstavané valcovacie stolice kvarto [6].

3.2.1 Štvorvalcová stolica - kvarto

Kvarto stolica je najpoužívanejším typom stolice skladajúcej sa z dvoch pracovných a dvoch oporných valcov. Pracovné valce majú malý priemer, čo je výhodné z hľadiska záberu kovu [11], pretože obmedzuje valcovaciu silu, priehyb a sploštenie valcov a spotrebu energie a pri valcovaní umožňuje pracovať s väčšími hrúbkovými úbermi pásu. Sú poháňané a opierajú sa o dva vonkajšie oporné valce väčšieho priemeru. Tým je obmedzený priehyb valcov a zväčšuje sa tuhosť valcovacej stolice. Osi všetkých valcov ležia v jednej rovine. Zmenšenie priemeru pracovných valcov je však pevnostne obmedzený prenášaným krútiacim a ohybovým momentom, pozdĺžnym ťahom navíjačiek, záberovými schopnosťami a východzou hrúbkou valcovaného pásu [12]. Tieto stolice pracujú ako jednosmerné alebo ako vratné [6].

Prednosti kvarto stolice (12(:
- zvyšuje rozmerovú presnosť vývalkov,
- znižuje minimálnu valcovateľnú hrúbku na 0,2 až 0,4 mm,
- je hospodárnejšia.

Nedostatky kvarto stolice [12]:
- nižšia záberová schopnosť,
- väčšie opotrebenie pracovných valcov,
- možnosť priehybu v horizontálnom smere, ktorý sa môže len z časti obmedziť reguláciou predného alebo zadného ťahu pásu.

3.2.2 Spevňovanie materiálu

Ak kovový materiál sa podrobí plastickej deformácii za studena tak nastáva jeho výrazné spevnenie t.j. [13] deformácia zvyšuje odpor proti ďalšiemu tvárneniu. Samotné spevňovanie kovov plastickou deformáciou je ovplyvnené niekoľkými činiteľmi, napr.

[12] typom kryštálovej mriežky, chemickým zložením, čistotou kovu a ich zliatin, štruktúrou, EVCH, teplotou, veľkosťou a rýchlosťou deformácie.
Proces valcovania pásu prebieha pod teplotou rekryštalizácie, preto dochádza k intenzívnemu spevňovaniu valcovaného kovu, tvorbe textúry a tým k zmene mechanických a fyzikálnych vlastností. Spevňovanie [11] má za následok zväčšovanie deformačných odporov. Po určitom stupni deformácie môže spevnenie dosiahnuť takých hodnôt, že materiál ďalej už nie je možné valcovať. Je potrebné zaradiť rekryštalizačné žíhanie a až po ňom pás valcovať. S rastúcou deformáciou ocele valcovanej za studena [1] dochádza k jej spevňovaniu, čo z fyzikálneho hľadiska znamená usmernené usporiadanie kryštalografickej mriežky, zŕn a štruktúrnych fáz. Pre analýzu závislosti skutočného napätia na plastickej deformácii možno využiť Hollomonovu rovnicu citovanú v [1]:
(SKUT. = K. jx
kde sSKUT. je skutočné napätie,
K, x sú spevňovacie charakteristiky,
j je skutočná deformácia.
Pre pevnosť vyplýva [1]:
Rp0,2 = K. jx / 1 + e
potom pre známe hodnoty k, x a pri známom stupni deformácie podľa autorov [1], sa použije
sSKUT. = F / S0 ( 1 + e )
j = ln ( 1 + e)

3.2.3 Ploštenie valcov

Pri vyšších hodnotách uvedených napätí je nutné uvažovať elastické sploštenie pracovných valcov. Tým sa polomer valca na stykovej ploche zväčší z R na R’ a hodnota ld na ld’ [12] viď obr. 1. Pružným ploštením stykového povrchu valcov je dĺžka oblúka záberu zväčšená oproti nedeformovaným valcom, takže pri určovaní valcovacích síl a krútiacich momentov ploštenie valcov musí byť všeobecne zohľadnené [14]. 0` 1
0 R`
a0 R
Dh/2 aN 2

l`d
h0 hN ld h1

R R-Dh/2
0
0`



Obr. 1 Geometrické vzťahy pri pružnom sploštení valcov
1 – tuhé valce, 2 – elasticky sploštené valce




3.2.4 Priehyb valcov

Pri valcovaní pásu za studena sa pôsobením veľkých valcovacích síl pracovný aj oporný valec prehýbajú (obr. 2) a súčasne splošťujú.

Vplyvom nerovnomerného rozdelenia teplôt pozdĺž tela valca sa mení i priemer valcov [3]. Pre udržanie rovnomernej svetlosti valcovacej medzery a tým dosiahnutie rovnakej hrúbky pása po celej šírke je potrebné čeliť priehybu valcov a teplotnému nárastu v strede valca voľbou vypuklého pozdĺžneho profilu valca približne 1 % t.j. bombírovania (vybrúsenie do vypuklosti) na jednom, alebo oboch valcov [15], prípadne pásmovo diferencovanou intenzitou chladenia a využitím teplotnej roztiažnosti valcov [3]. Na zmenšenie priehybu oporných valcov sa na koncoch spravia skosy alebo zápichy [16]. Maximálny vývin tepla vzniká v strednej časti valca. Prírastok teploty u pracovného valca činí až 30 % a u oporného až 15 % [8]. Počas valcovania sa valce chladia metastabilnou emulziou, ktorá zároveň slúži na mazanie dotykovej plochy kovu. Teplo odvádzané emulziou činí podľa autorov [8] 65 –74 % z celkového uvoľneného tepla, ktoré odpovedá asi 90 % celkovej energie vynaloženej na plastickú deformáciu.

a
c L c

D2 F R2
d2
b
D1 R1
d1
XB DYF
X
YFB YF



Obr. 2 Priehyb valcov


3.2.5 Ťah v páse

Ťah v páse valcovaného za studena medzi stolicami tandemovej trate, alebo medzi navíjačkou a valcovacou stolicou je dôležitý z hľadiska nebezpečia pretrhnutia pásu. Aj z hľadiska regulácie hrúbky pásu, pretože ťah v páse má vplyv na valcovaciu silu, a tým na hrúbku pásu [3]. Vytvorenie predného a zadného ťahu pásu znižuje potrebnú valcovaciu silu.

Preto navíjačka nie je určená len pre vytváranie zvitku pása, ale má súčasne zaisťovať pozdĺžny ťah pása nutný pre valcovací pochod, vytvorenie utiahnutého zvitku a usmernenie pása pre vstup a výstup z valcov [8].
Pretože vonkajší priemer zvitku pri valcovaní sa na jednej strane zmenšuje a na druhej zväčšuje, musí sa meniť rýchlosť bubnov [8]. Okrem toho sa musí udržiavať podľa autorov [8] stály ťah pása na vstupe a na výstupe, čo si vyžaduje pohon s regulačnými motormi a automatické riadenie.

3.3 REKRYŠTALIZAČNÉ ŽÍHANIE

Veľkosť celkovej deformácie má vplyv na veľkosť zrna a charakter štruktúry materiálu po žíhaní, na výšku optimálnej žíhacej teploty, štruktúrnu a kryštalografickú textúru materiálu. Čím väčšia je pri valcovaní za studena celková deformácia, tým väčšia je veľkosť zrna po žíhaní. Z hľadiska optimálnej veľkosti zrna je najvýhodnejšia celková deformácia pred konečným žíhaním max. 50 %. Po deformácii väčšej než 50 %, vznikne po žíhaní príliš jemné zrno a je nutné predlžovať dobu žíhania, aby sa dosiahlo požadovaných veľkosti zrna [4]. Preto je vhodné [4] zaradiť po 50 až 60 % redukcii hrúbky pásu rekryštalizačné žíhanie. Ak sú deformácie väčšie než 20 %, je vhodné žíhať v oblasti teplôt 600 až 950 °C. Najviac sa používajú teploty medzi 650 až 720 °C [4]. Doporučené teploty rekryštalizačného žíhania po valcovaní za studena sú 500 až 720 °C asi 6 až 20 hod podľa veľkosti zvitku [5]. Maximálna doba zotrvania zvitku v oblasti žíhacích teplôt je 12 až 24 hod [4]. Účelom rekryštalizačného žíhania je získať plech s dobrými mechanickými vlastnosťami a vhodnú veľkosť zrna. Žíhanie prebieha v poklopovej peci [3].




3.4 HLADIACE VALCOVANIE

Hlavnou úlohou valcovania na HK je dosiahnuť zlepšenie mechanických vlastností, rovinnosti a kvality povrchu hladených pásov [10], potlačiť výraznú medzu sklzu a súčasne zlepšiť a upraviť akosť povrchu a rovinnosť po žíhaní v poklopových peciach [3]. So zamedzením predĺženia na medzi sklzu, sa zamedzí aj vzniku deformačných čiar pri lisovaní plechov – Ludersove čiary. Vznikajú zoslabením hrúbky kovu v úzkych pásoch, obyčajne pod uhlom 45° k smeru pôsobiaceho ťahu predčasnou deformáciou po dosiahnutý medze sklzu [7]. Pás vstupujúci do hladiacej stolice je zdrsnený po valcovaní na 4ST. Je mäkký, rekryštalizačne vyžíhaný (má obnovené tvárne vlastnosti).
Hladiaci úber sa pohybuje v závislosti od akosti materiálu v rozmedzí od 0,5 do 2,0%. Maximálne prípustná teplota vsádzky vo vnútri zvitka potrebná pre dosiahnutie požadovaných mechanických vlastností a rovinnosti je 40°C. Nevyhovujúce zvitky musia byť upravené napr. odstrániť poškodené závity a pod.

Je zvykom po zabudovaný pracovných valcov do stolice pretočiť valce naprázdno pri valcovacej sile max.400 kN a je neprípustná (pred zabudovaním i po hladení v prípade skrytej chyby) svetelná roleta valcov [10]. 3.5 ÚPRAVA PÁSU

Závisí od požiadaviek odberateľa. Konečná úprava pásu môže pozostávať z rovnania, delenia, nanášania kovových alebo nekovových povlakov, brúsenia a leštenia [3].


4 VÝPOČTOVÁ ČASŤ

Postup pri výpočte zadania je nasledovný:

Maximálny úber na jeden priechod by mal spĺňať požiadavku [1]
Dhmax / R = (1 / 130) až (1 / 67) pre a = 5 až 7°
poprípade
Dhmax / R = (1 / 300) až (1 / 130) pre a = 3 až 5°

Tab. 2 Úberový plán pre štvorstolicový tandem na základe literatúry [1].
Údaj Vstupné parametre Stolica Celkový úber
h0 =2,2b0 = 1300[mm] I. II. III. IV. 77,3 %
h [mm] 1,4 0,9 0,65 0,5
Dh [mm] 0,8 0,5 0,25 0,15
eh [%] 36,4 35,7 27,8 23
s [MPa] 630 650 700 720
F [MN] 11,42 9,31 7,09 5,65

Pri výpočte spevňovacích kriviek je potrebné stanoviť hodnoty konštánt pre daný materiál a vypočítaný parameter podľa [17]. Hodnoty konštánt sú zaznamenané v tab. 3.

Tab. 3 Hodnoty konštánt pre výpočet spevňovacích kriviek [17].
Materiál Vypočítaný parameter Koeficienty pre kubické rovnice
A B C D
C = 0,08 % Rp (e) 0,000 110 - 0,019 4 9,90 219
C = 0,12 % Rp (e) - 0,000 029 - 0,198 7,53 279

Keďže hodnota obsahu uhlíka C = 0,1 % je potrebné zvoliť si priemer hodnôt zaznačených v tab. 3.Výsledok je uvedený v tab. 4.

Tab. 4 Hodnoty konštánt pre výpočet spevňovacích kriviek.
Materiál Vypočítaný parameter Koeficienty pre kubické rovnice
A B C D
C = 0,1 % Rp (e) 0,000 040 5 - 0,123 7 8,715 249

Hodnoty z tab. 4 sa dosadili do vzťahu [17]
Rp0,2 = (4,05. 10-5. e3) – (0,1237. e2) + (8,715. e) + 249 = 404,2817 MPa
taký istý postup sa zvolí aj pri výpočte zvyšných hodnôt pevnosti v ťahu, výsledky sú uvedené v tab. 5.


Predný aj zadný ťah by sa mal pohybovať v rozsahu [1]
sFt = (0,3 až 0,4). Rp0,2 = (0,3 až 0,4). 404,2817 = 121,2845 až 161,7127 MPa
kde sFt ťahové napätie (ťah) v páse [MPa],
sFp = 0,4. Rp0,2 = 0,4. 404,2817 = 161,7127 MPa
sFz = 0,3. Rp0,2 = 0,3. 404,2817 = 121,2845 MPa
sFp, sFz napätie v páse od predného a zadného ťahu [MPa],
taký istý postup sa zvolí aj pri výpočte zvyšných hodnôt ťahov, výsledky sú uvedené v tab. 5.

Stanovenie Fv valcovacej sily s uvažovaním vplyvu ťahu a ploštenia valcov [12]. R´ = R. [1 + c (Fv / b. Dh)] [mm],
kde R´ polomer splošteného valca [mm],
R polomer nesplošteného valca [mm],
c konštanta pružnosti valca [2,2.

10-5 mm2. N-1],
Fv valcovacia sila,
b šírka predvalku [mm],
R´ = 250 [1 + 2,2. 10-5 (11,42. 106/1300 .0,8)] = 310,3942 mm
l´d = Ö R´. Dh
kde l´d dĺžka geometrického pásma deformácie s uvažovaním sploštenia valcov [mm],
Dh zmena absolútnej veľkosti hrúbkovej deformácie [mm].
l´d = Ö310,3942. 0,8 = 15,758 mm
Fv = [(sds - sFp + sFz) / 2]. l´d2. b [N]
kde sds stredný skutočný deformačný odpor [MPa],
Fv = [(sds - sFp + sFz) / 2]. l´d2. b = [(630 – 161,7127 + 121,2845) / 2]. 15,758. 1300 = 6,039 MN
taký istý postup sa zvolí aj pri výpočte zvyšných hodnôt valcovacej sily, výsledky sú uvedené v tab. 5.

Tab. 5 Vypočítané hodnoty pevnosti v ťahu, ťahov, polomerov splošteného valca, dĺžky geometrického pásma deformácie s uvažovaním sploštenia valcov, valcovacej sily.
Veličina I. II III IV.
Rp0,2 [MPa] 404,2817 404,3138 396,5468 384,5005
sFp [MPa] 161,7127 161,7255 158,6187 153,8002
sFz [MPa] 121,2845 121,2941 118,964 115,3502
R´ 310,3942 328,7769 369,9846 409,359
l´d 15,758 12,8214 9,6175 7,8361
Fv [MN] 6,039 5,08 4,13 3,47

Výpočet priehybu valcov:

Pre jednoduchosť je zavedený predpoklad, že teplota je konštantná, ak by teplota nebola konštantná tak s rastom teploty rastie priehyb. Tiež sa neuvažuje so šírením, pretože je veľká relatívna šírka k hrúbke, veľké trecie sily. U valcov pre spojité trate platí [6] vzťah pre priemer čapu: d = 0,6. D a pre dĺžku čapu platí: l = 1,2. d
potom rozmery pre výpočet priehybu valcov sú:
L = 1 700 mm,
c = l/2 = 360/2 = 180 mm,
d = 300 mm,
D = 500 mm,
a = L + l = 1 700 + 360 = 2 060 mm,
b = B = 1 300 mm,
Fv1 = 6,04 MN,
E = 2.105 MPa,
G = 8.104 MPa.

Valce sa pri valcovaní prehýbajú a celkový priehyb osi valca je určení približne z 1/2 vplyvom ohybových síl z 1/2 vplyvom šmykových síl [18]
YF = y1 + y2
Aby bol zachovaný správny profil pásu t.j. aby hrúbka bola po celej šírke pásu rovnaká musí sa stanoviť oblosť valcov, ktorá okrem iného je ovplyvnená nerovnomerným ohrevom valcov medzi stredom a okrajom. Oblosť od valcovacej sily je daná rozdielom priehybu stredu valca a priehybom na hrane valcovanej šírky [18].
rovnica pre priehyb na hrane valcovanej šírky B o sile F [15] YFB = {4.YF / a2}. (a – XB).

XB
oblosť DYF = YF - YFB

Odchýlky hrúbky vývalku určíme:
- z ohybového momentu
y1 = F / G.p.E.D4 { 8.a3 – 4.a.b2 + b3 + 64.c3 [ (D / d)4 – 1 ]}
- zo šmykových síl
y2 = F / G.p.D2 { a – b / 2 + 2.c [ (D / d)2 – 1 ]}
polomer R nahradzujúci priehybovú krivku
R = a2 + v2/2.v
priemer valca v strede
D1 = D + 2.y
y1 = 6,04.106 / 8.104.p.2.105.5004 {8.20603 – 4.2060.13002 + 13003 + 64.1803
[(500 / 300)4 – 1]} = 1,556 mm
y2 = 6,04.106 / 8.104.p.5004 { 2060 – 1300 / 2 + 2.180 [ (500 / 300)2 – 1 ]} = 0,197 mm
YF = y1 + y2 = 1,556 + 0,197 = 1,753 mm
XB = a – b / 2 = 2060 – 1300 / 2 = 380 mm
YFB = {4.YF / a2}. (a – XB). XB = {4.1,753 / 20602}. (2060 – 380). 380 = 1,055 mm
DYF = (YF – YFB) = 0,698 mm
R = a2 + v2/2v = 8502 + 0,6982/2.0,698 = 517,55 m
kde a nie je totožné s obr. 2 a = L/2
v = DYF
D1 = 500 + 2.0,698 = 501,396 mm
Pri výpočte v 2., 3., a 4. poradí je analogické 1. poradiu. Vypočítané hodnoty sú uvedené v tab. 6. Tab. 6 Priehyb valcov pre ostatné poradia v 4ST.
2 3 4
y1 [mm] 1,309 1,06 0,894
y2 [mm] 0,166 0,135 0,113
yF [mm] 1,475 1,195 1,007
YFB [mm] 0,888 0,719 0,606
DYF [mm] 0,587 0,476 0,401
R [mm] 615,418 758,929 900,873
D1 [mm] 501,174 500,952 500,802

5 ZHODNOTENIE

Pri valcovaní redukujeme hrúbku pásu pôsobením vonkajších síl vo valcovacej medzere. Tvárniaci pochod prebieha zásadne pod teplotou rekryštalizácie. Materiál po každom priechode valcovacou medzerou sa spevňuje. Priemer pracovných valcov má značný vplyv na technológiu valcovania. Zmenšenie priemeru sa javí priaznivejšie ako zväčšenie, ale keď valcovaním za studena rovnáme alebo leštíme povrch pásu, volíme priemer valca čo najväčší. Valcovne vybavené tandemovými traťami spracovávajú obvykle väčšie šírky a majú vysoký výkon. Pri valcovaní pásu za studena sa pôsobením veľkých valcovacích síl pracovný aj oporný valec prehýbajú a súčasne splošťujú.
Pružným ploštením stykového povrchu valcov je dĺžka oblúka záberu zväčšená oproti nedeformovaným valcom, takže pri určovaní valcovacích síl musí byť ploštenie valcov zohľadnené. Je potrebné čeliť priehybu valcov a teplotnému nárastu v strede valca voľbou vypuklého pozdĺžneho profilu valca t.j. bombírovania (vybrúsenie do vypuklosti) na jednom, alebo oboch valcov. Na zmenšenie priehybu oporných valcov sa na koncoch spravia skosy alebo zápichy. Pri prepočtoch valcovacej sily sa uvažovalo s ťahovým napätím vyvolaním ťahovou silou medzi odvíjačkami, jednotlivými stolicami a navíjačkou. Valcovanie s navíjacími a brzdiacimi ťahmi má za následok zníženie valcovacích síl. 6 POUŽITÁ LITERATÚRA

[1] KOLLEROVÁ, M. – VLADO, M. – KOTUSOVÁ, M.: Analýza valcovacích podmienok, štvorstolicového tandemu. Hutnícke listy, 1994, č. 4, s. 24 - 28.

[2] SOMMER, B.: Rozvojové smery hutnického tváření. Hutnícke listy, 1999, č. 7 - 8,
s. 72 –78.

[3] WIESNER, F.: Válcování ocelových pásu za studena. Praha, SNTL, 1976.

[4] DĚDEK, V.: Tepelné zpracování ocelových pásu válcovaných za studena. Praha, SNTL, 1964.

[5] JECH, J.: Tepelné zpracování ocelí. Metalografická príručka.

Praha, SNTL, 1983.

[6] ŽIDEK, M. – KUŘE, F.: Válcování. Skripta. Ostrava, HFVŠB, 1983.

[7] ČERVENÝ, E. – KOLLEROVÁ, M.: Valcovanie. Košice, VŠT,1979.

[8] ČERVENÝ, E. – BETUŠ, M.: Tvárniace zariadenia a ich automatizácia I. časť Valcovne. Košice, VŠT, 1981.

[9] MAÁR, K.: Kovanie. Košice, TU, 1991.

[10] BODINKOVÁ, J.: Ovládanie mikrogeometrie karosárskych pozinkovaných plechov. ŠVOČ. Košice, apríl 1999.

[11] KOLLEROVÁ, M.: Tvárnenie kovov. Bratislava, Alfa, 1984.

[12] KOLLEROVÁ, M. – ŽÍDEK, M. – POČTA, B. – DĚDEK, V.: Valcovanie, Bratislava, Alfa, 1991.

[13] MAÁR, K.: Teória tvárnenia. Košice, VŠT, 1988.

[14] BRZOBOHATÝ, M.: Teória tvárnenia. Košice, VŠT, 1981.

[15] KOLLEROVÁ, M.: Valcovanie. Prednášky 5. ročník. Košice, KTK, 1999.

[16] BETUŠ, M.: Tvárniace zariadenia a ich automatizácia. Cvičenia. Košice, VŠT, 1984.

[17] MACHEK, V.: Tenké ocelové pásy a plechy válcované za studena. Praha, SNTL, 1987.

[18] BETUŠ, M.: Tvárniace zariadenia a ich automatizácia. Cvičenia 4. ročník. Košice, KTK, 1998.