Prvý z nich prilieha priamo na vrstvu kovu a tvorí vnútornú časť okují, magnetit tvorí strednú, prípadne vnútornú vrstvu a hematit vnútornú vrstvu, ktorá u širokých pásov zvyčajne chýba. Okuje možno odstrániť z povrchu pásu:
- chemicky- morením,
- elektrochemicky- elektrolytickým morením,
- mechanicky.

3.1.1. Chemické odstraňovanie okují morením

Morenie je najrozšírenejším postupom používaním k odstraňovaniu okují uhlíkových aj legovaných ocelí. Používajú sa roztoky kyselín, roztavených soľných a alkalických lázni. [5]
Pred morením pás v linke ide cez dva trojvalcové alebo päťvalcové lamače okovín, v ktorých sa striedavým pohybom oklo valcov o priemere 30 až 40 násobku hrúbky pásu uvoľnia a potrhajú okoviny na povrchu. .[4]
Pre morenie uhlíkových a nízkolegovaných ocelí sa najčastejšie uplatňujú zriedené roztoky kyseliny sírovej alebo soľnej. Princíp morenia oceľových pásov v kyseline sírovej je založený na prenikaní moriaceho kúpeľa poréznou vrstvou okují, predovšetkým FeO až k povrchu ocele, s ktorou reaguje za vaniku síranov železa avývinu vodíka, podporujúceho odlupovanie okují do moriacej lázne. Preto účinnosť morenia v kyseline sírovej zväčšuje predchádzajúce mechanické rozrušenie vrstvy okují, najviac málo poréznych oxidov Fe3O4, prípadne Fe2O3. K tomu sa používa ťahoohybová rovnačka, ktorá pracuje s celkovou hrúbkou deformáciou pásu 0,8 až 1,5 %. Tým sa odstráni 10 až 15 % okují a skráti sa doba morenia asi o 20%. O ďlších 30 až 50 % sa môže zväčšiť rýchlosť morenia pohybom moriacej lázne alebo pásu v lázni.
Po morení sa musia pásy oplachovať vodou, aby sa z povrchu odstránili agresívne zbytky moridiel.


4. VALCOVACIA TRAŤ.