Infraštruktúra železničnej dopravy SR

Infraštruktúru ŽD tvorí:
1. Dopravná cesta
2. Dopravne s stanovištia
3. Zariadenia na dopravnej ceste a tie sú: -trakčné
-zabezpečovacie
-telekomunikačné

1. Dopravná cesta sa nazýva železničná trať, železničná trať tvorí železničnú sieť. V Slovenskej republike tvorí železničnú sieť 3662 km tratí, 72% z nich je jednokoľajových. 28% sú dvojkoľajové trate a to najmä trate Bratislava – Nové Zámky, Bratislava – Žilina, Žilina – Košice. 96% tratí má normálny rozchod, teda 1435 mm. 3% tvoria širokorozchodné trate – trať z Ukrajiny do Haniskej pri Košiciach. Slúži na prepravu železnej rudy do US Steel. 1% sú úzkorozchodné trate - a to vo Vysokých Tatrách, ale aj v skanzenoch vo Vychylovke a Čiernom Balogu. 42% je elektrifikovaných. Z toho 48% jednosmerným a 58% striedavým prúdom. Striedavý prúd je na tratiach zo Zvolena do Bratislavy a z Bratislavy do Žiliny po Púchov. Jednosmerný na trati Čadca - Žilina – Košice. Na Slovensku vedú trate najmä smerom zo severu na juh a z východu na západ. Keďže Slovensko je z geomorfologického hľadiska členitou krajinou, vedú trate hlavne kotlinami, dolinami a údoliami riek (Váh, Hron). Na prekonávanie terénnych členitostí slúžia hlavne násypy, zárezy a rôzne umelé stavby. Násypy umožňujú viesť trate nad úrovňou zatiaľ čo zárezy pod úrovňou terénu. Medzi umelé stavby patria mosty, viadukty, priepusty, tunely, oporné a zárubné múry. Mosty a viadukty slúžia na preklenutie vodných tokov a hlbokých údolí. Priepusty sa stavajú cez malé vodné toky. Tunely sa budujú na prekonanie veľkých terénnych prekážok – kopcov, pohorí. Začiatok a koniec tunela tvorí tunelový portál. Náš najdlhší tunel je harmanecký má 4698 metrov a je na trati Banská Bystrica – Diviaky medzi stanicami Čremošné a Harmanecká jaskyňa. Bol postavený pred 2. svet. vojnou a prechádza popod Veľkú Fatru.

2. Dopravne sú miesta na trati ktoré slúžia na riadenie chodu vlakov. Dopravne môžu byť s alebo bez koľajového rozvetvenia. Koľajové rozvetvenie je v staniciach a výhybniach. Stanice sú miesta určené k vykonávaniu úkonov spojených s prepravou zásielok a vybavovaním cestujúcich. Majú na starosti organizovanie samotnej dopravy, preto musia byť vybavené potrebnými prostriedkami. Stanice sa delia podľa druhu vykonávanej práce na osobné a nákladné najčastejšie sú však zmiešané, ďalej na zriaďovacie, prekládkové a pohraničné.

Zmiešané plnia úlohy osobných staníc, teda zabezpečujú prepravu cestujúcich, ale aj nákladných staníc – majú na starosti prepravu hromadných nákladov. Zriaďovacie stanice slúžia len nákladnej doprave, hoci sa tu nevykladá a nenakladá tovar, ale tu sa triedia vozne podľa smeru, kam majú ísť, a spájajú sa do vlakov. Preto sa tieto stanice budujú hlavne vo veľkých mestách s priemyslom (Bratislava, Košice), na križovatkách železničných tratí (Žilina) alebo na hraniach štátu (Štúrovo, Čierna nad Tisou). V prekládkových staniciach sa prekladá tovar kvôli zmene rozchodu trate. U nás je to napríklad Čierna nad Tisou. V pohraničných staniciach sa končí prevádzka železnice jedného štátu a začína sa železničná sieť iného. K bežnej činnosti sa tu pridáva ešte colná a pasová kontrola. Z hľadiska zapojenia traťových úsekov sa stanice delia na priechodové – vlak v nich nemení smer jazdy, úvraťové – vlak mení smer jazdy, odbočné – dochádza k rozvetveniu trate na viacero smerov, križovatkové – na mieste, kde sa stretávajú viaceré dôležité trate a železničné uzly – niekoľko dôležitých staníc na väčšom území. Väčšina staníc je prechodových, ale existujú aj hlavové, tu sa všetky koľaje končia pri staničnej budove. Výhybne sú miesta na trati určené len na dopravné účely. Slúžia na križovanie, prípadne predbiehanie vlakov na jednokoľajových tratiach.


Dopravne bez koľajového rozvetvenia sú hlásnice, hradlá a oddielové návestidlá automatického zabezpečenia. Hlásnica je miesto na trati bez zabezpečovacieho zariadenia, obsluhuje ju železničný zamestnanec, ktorý však nemá možnosť priamo ovplyvniť jazdu vlaku. Hradlo je miesto na trati s poloautomatickým traťovým zabezpečením. Obsluhuje ho železničný zamestnanec, ktorý môže zastaviť vlak ak je nasledujúci traťový oddiel už obsadený iným vlakom. Oddielové návestidlo má rovnakú funkcie ako hradlo- zabezpečiť traťový oddiel, ale pracuje automaticky, bez obsluhy. Riadi sa priamo podľa prechádzajúcich vlakov.

Stanovištia sú miesta na trati určené na obsluhu odbočiek, križovatiek, nákladísk, zastávok, alebo závor. Odbočka je miesto kde vlaky plynulo prechádzajú z hlavnej na vedľajšiu trať alebo naopak. Nákladisko miesto na trati, kde sú koľaje určené na nakladanie a vykladanie tovaru. Križovatka je miesto na trati, kde sa stretajú koľaje pričom sa nedá prejsť z jednej na druhú. Závory slúžia na zabezpečenia miesta, kde sa stretá železničná trať s pozemnou komunikáciou. V stanici sú stanovištia určené na obsluhu výhybiek alebo závor.

3. Zariadenia na dopravnej ceste slúžia na zabezpečenie bezpečného a plynulého pohybu dopravných prostriedkov po trati.

Sú to trakčné, zabezpečovacie a telekomunikačné zariadenia. Trakčné zariadenia majú za úlohu zaistiť zdroj energie pre hnacie vozidlá. Pri parnej trakcii to bolo uhlie a voda. Pri motorovej je to benzín alebo nafta. Elektrické trakčné zariadenia umožňujú prívod elektrického napätia. Sem patrí elektrické vedenie a napájacie stanice, vedenie je prívodné a spätné. Napájacie stanice spájajú elektrickú sieť s trakčnou sieťou. Ak nemá elektrická sieť rovnaké parametre ako trakčná, musí sa napätie upraviť pomocou transformátora. Zabezpečovacie zariadenia slúžia na zvyšovanie bezpečnosti chodu vlakov a zvýšenie výkonu staníc a trate. Podľa miesta použitia sa delia na: staničné, traťové, vlakové, a priecestné. Staničné zabezpečovacie zariadenia majú za úlohu zabezpečenie jazdy vlaku v stanici. Delia sa: mechanické- prestavovanie návestidiel a výhybiek je mechanické, releové – prestavovanie návestidiel a výhybiek je elektrické pomocou relé a elektronické prestavovanie návestidiel a výhybiek riadi počítač. Traťové zabezpečovacie zariadenia zabezpečujú plynulú a bezpečnú jazdu vlaku na šírej trati. Môžu byť poloautomatické – fungujú na princípe dopravní, automatické – návestidlá sa sú riadené priamo jazdou vlaku, najmodernejšie sú diaľkové, ktoré umožňujú riadiť zabezpečenie jazdy vlaku na veľkom území z jedného miesta. Vlakové zabezpečovacie zariadenia sa nachádza priamo vlaku. Má za úlohu upozorňovať rušňovodiča na nasledujúci návestný znak. V prípade jeho neuposlúchnutia sa vlak zastaví sám. Toto sa využíva najmä pri rýchlovlakoch, kde je dôležité poznať návestný znak dostatočne včas. Priecestné zabezpečovacie zariadenia na stavajú na miestach, kde dochádza k úrovňovému kríženiu sa železničnej trate s napr. cestou. Môžu byť ovládané ručne alebo automaticky prechádzajúcim vlakom.
Telekomunikačné zariadenia zabezpečujú prenos informácií medzi jednotlivými zariadeniami na dopravnej ceste.

Zdroje:

učebnice PEDaS ŽU -