Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Dedenie

Nadobúdanie dedičstva

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedičské právo je nerozlučne spojené s vlastníctvom, ktoré slúži nielen poručiteľovi, ale aj jeho rodine. Preto osnova zabezpečuje, aby predmety, majetku zomretého nadobudli predovšetkým tí, ktorí sú s ním v blízkom osobnom a citovom vzťahu, teda najmä členovia rodiny a ostatní blízki bríbuzní. So smrťou fyzickej osoby zákon spája zánik jej spôsobilosti mať práva a povinnosti. Fyzická osoba smrťou prestáva byť právnym subjektom. Práva a povinnosti, ktoré sa dovtedy na ňu viazali majú rôzne osudy. Niektoré práva a povinnosti neprechádzajú v dôsledku smrti ich nositeľa na iný subjek, ale bez ďalšieho zanikajú (napr. rodičovská moc, opatrovníctvo, manželský pomer, právo na bolestné, právo na výživné, právo na dôchodok, atď.). Zo záväzkov zanikajú napr. záväzky, ktoré mal osobne vykonať poručiteľ, vyživovacie povinnosti atď. Ďalšiu skupinu tvoria práva, prechádzajú smrťou na iné osoby, bez ohľadu či ide o dedičov alebo nie. Do tejto skupiny patria najmä: práva z nájmu bytu, mzdové nároky pracovníka z pracovného pomeru do výšky zodpovedajúcej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ktoré prechádzali postupne priamo ani jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v spoločnej domácnosti, peňažné nároky z nemocenského poistenia, sociálneho zabezpečenia, niektoré autorské práva. Dedenie je teda všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iný subjekt okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak.

Predpoklady dedenia sú:
a) smrť fyzickej osoby
b) existencia dedičstva
c) spôsobilý dedič

Dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti. Okamih poručiteľovej smrti je rozhodujúci pre zistenie okruhu dedičov. Tento okamih treba starostlivo skúmať najmä vtedy, ak v jeden deň zomrie viac osôb, ktoré by mohli dediť jedna po druhej. Dedenie:
a) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
b) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
c) Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.


Odmietnutie dedičstva
a) Dedič môže dedičstvo odmietnuť.

Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.
b) Zástupca dediča môže dedičstvo za neho odmietnuť len podľa splnomocnenstva, ktoré ho na to výslovne oprávňuje.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť. Zákon nepripúšťa odmietnutie časti dedičstva ani pripojenie pripomienok a výhrad k dedičovmu prejavu, chce tým zabrániť tomu, aby dedič prijal len veci vhodné pre osobnú potrebu, napríklad rodinný domček alebo osobné vozidlo a ostatný majetok odmietol a tým sa vyhol plneniu povinnosti spojenej s prevzatím takéhoto majetku. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta. Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť, sa pri prejadnaní dedičstva neprihliada. Jeho opatrovník nemôže vyhlásenie o odmietnutí či neodmietnutí dedičstva urobiť.

Dedičská nespôsobilosť
Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Vydedenie
Poručiteľ môže vydediť potomka ak:
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia v § 476 a 480, v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Prechod dlhov
Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Dedenie zo zákona

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Dedenie zo závetu

Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný. Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčastne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčastne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok, priateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať. Poručiteľ môže prejaviť svoju vôľu do notárskej zápisnice, osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami. Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, môžu prejaviť vôľu iba formou notárskej zápisnice. Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčastne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči. Nevidomé osoby môžu prejaviť svoju vôľu tiež pred tromi súčastne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.

Závetom povolaný, ani zákonný dediči a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia. V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Poručiteľ môže závetom zriadiť nadáciu, závet však musí obsahovať štatút nadácie. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vyvedeniu uvedených potomkov. Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu. Odvolanie musí mať formu aká je potrebná pre závet. Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.

Zdroje:
občiansky zákonník -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk