referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Erika, Erik
Štvrtok, 2. februára 2023
Pramene práva – formy práva
Dátum pridania: 19.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: vavro1111
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 132
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 7m 20s
Pomalé čítanie: 11m 0s
 

Právomoc týchto orgánov však nie je obsiahnutá v ústave a preto ku svojej činnosti potrebujú zmocnenia, obsiahnuté v zákone. Takému to zmocneniu sa hovorí deklarácia a vždy musí byť obsiahnutá v zákone. Orgánmi miestnej štátnej správy sú okresné a obvodné úrady.

Normatívne právne akty – stupeň právnej sily

Podľa stupňa právnej sily sa u nás normatívne právne akty delia na:
a. ústavu a ústavné zákony, medzinárodné zmluvy, ktoré boli transformované do vnútroštátneho práva formou ústavného zákona,
b. zákony a medzinárodné zmluvy, ktoré boli transformované do vnútroštátneho práva formou zákona,
c. nariadenia vlády,
d. všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré majú formu vyhlášok a výnosov,
e. Všeobecne záväzné právne nariadenia miestnych orgánov štátnej správy.

Ústava a ústavné zákony stoja na vrchole hierarchie normatívnych právnych aktov a vyjadrujú základné spoločenské hodnoty, od ktorých sa odvíja celý právny systém. Sú právnym základom celého zákonodarstva. Ústavné zákony môžu byť aj výsledkom referenda. Zákony sú normatívne právne akty najvyššieho orgánu štátnej moci čiže parlamentu.
Nariadenia vlády, vyhlášky a výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy slúžia na vykonávanie zákonov ktoré prijal parlament, preto sa označujú ako vykonávacie predpisy.
Na spodku pyramídy stoja všeobecne záväzné nariadenia miestnych orgánov štátnej správy. Právny predpis vyššej právnej sily určuje obsah normy s nižšou právnou silou. Keby sa nižšia právna norma dostala do rozporu s vyššou právnou normou, do pohybu by sa dali mechanizmy, ktoré tomu majú vopred zabrániť, alebo ak už k tomu dôjde, veci napraviť:

1. Už v procese tvorby práva sa rozporom medzi predpismi prechádza pripomienkovaním, prerokovávaním a uznášaním sa na ich znení. Ak sa však aj napriek tomu dostanú do rozporu, dostáva sa k slovu ich zrušenie alebo novelizácia. Každý orgán tvorby práva má právomoc zrušiť právny predpis, ktorý sám vydal.

2. Právo veta, ktoré má prezident, sa prejavuje odmietnutím signácie zákona. U nás má prezident suspenzívne veto, ktoré smeruje proti obsahu zákona.

3. Všeobecné súdnictvo: sudcovia sú síce povinný riadiť sa ústavou a zákonmi, ale len ak neodporujú ústave a prípadne medzinárodným zmluvám o ľudských právach. Ak sudca takýto rozpor nájde, preruší súdne konanie a podá návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Toto právo je vlastne jeho povinnosťou.

4. Ústavné súdnictvo je inštitúciou na kontrolu ústavnosti dodatočne, teda keď už rozpor medzi normami vznikol.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: A. KRSKOVÁ: Základné pojmy teórie práva, Bratislava 1994,, A. BRÖSTL: Náčrt teórie štátu, Košice 1994,, J. KRÁĽ: Ústavné právo Slovenskej
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.