referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alfonz
Sobota, 28. januára 2023
Pramene práva – formy práva
Dátum pridania: 19.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: vavro1111
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 132
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 7m 20s
Pomalé čítanie: 11m 0s
 

Rozhoduje o súlade
- zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi,
- nariadení vlády a vyhlášok či výnosov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
- všeobecne záväzných nariadení miestnych orgánov štátnej správy a samosprávy,
- všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami, vyhlásenými tak ako zákon.

Delenie právnych predpisov na primárne a sekundárne

Primárne právne akty prijímajú orgány štátnej moci s ústavodarnou právomocou. Sú tiež výsledkom ľudového hlasovania o návrhu zákonov.
Sekundárne právne akty prijímajú štátne orgány s výkonnou právomocou ( vláda, ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy), ktorých povinnosťou je vykonať primárne právne predpisy.

Právny obyčaj

Právny obyčaj je obyčaj, čiže určité pravidlo správania, ktoré štát uzná za právne záväzný a garantuje jeho dodržiavanie.

Štát to môže urobiť vtedy, keď:
a. sa určité správanie fakticky, mäsovo a dostatočne dlho požíva na určitom území,
b. keď je možné dostatočne presne vymedziť jeho obsah.

V súvislosti s obyčajom možno ešte dnes hovoriť o tzv. zvyklostiach, ktoré sa vytvorili v tej či onej oblasti hospodárskej činnosti, napr. obchodné zvyklosti alebo zvyklosti daného prístavu. Vznikli dlhodobou praxou a majú zväčša technickú povahu.

Precedens

Precedens ako prameň práva je individuálny právny akt alebo rozhodnutie štátneho orgánu, ktorý nadobúda normatívny význam, ak sa ním rieši prípad dosiaľ právnymi normami neregulovaný. V praxi sa totiž neraz stáva, že riešenie určitých situácií a prípadov z platného práva jasne nevyplýva, pretože tvorca práva s nimi akosi nepočítal.
Precedensy prevažujú ako prameň práva v takom type právnej kultúry, kde má rozhodujúcu úlohu súdna prax.

Normatívne zmluvy

Zmluva ako zhodný prejav vôle dvoch či viacerých subjektov je spravidla právnou skutočnosťou a ako taká iba zakladá mení alebo ruší individuálny právny vzťah. Nemá teda normatívny význam.

Interné normatívne inštrukcie

Každý štátny orgán, organizácia, či inštitúcia majú svoju vnútornú štruktúru, hierarchiu, vzťahy nadriadenosti a podriadenosti, vyplývajúce z právneho predpisu, ktorý i zriadil a reglementuje ich činnosť. Na základe tohto právneho predpisu môžu nadriadení vydávať akty riadenia, ktoré sú pre podriadených záväzné. Hoci majú normatívnu povahu a konkretizujú právne predpisy, platné pre danú organizáciu, nie sú však prameňom práva.

Z toho vyplýva že:
1. Sú záväzné iba pre podriadené subjekty, pre podriadené organizácie a pracovníkov v rámci vnútropodnikového systému. 2. Na ich vydanie nie je potrebné zvláštne zákonné zmocnenie. Oprávnenie na ich vydanie vyplýva z vertikálneho vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Nemôžu však byť v rozpore s obsahom všeobecne záväzných právnych noriem, ani upravovať veci, ktoré právom upravené dosiaľ nie sú. 3. Plnenie aktov riadenia nemožno vynútiť štátnou mocou.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Zdroje: A. KRSKOVÁ: Základné pojmy teórie práva, Bratislava 1994,, A. BRÖSTL: Náčrt teórie štátu, Košice 1994,, J. KRÁĽ: Ústavné právo Slovenskej
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.