Trolovia

Ďaleko v Nórsku, kde búrka buráca a šľahá morská voda, ľahko nájdete dlhý a úzky kraj. Tento kraj vám odhalí temné lesy osvetlené mesiacom, hlboké jazerá a fjordy obklopené mohutnými snehovými ľadovcami. Hory, lesy, dlhé rieky, mohutné studené vodopády a hornaté stráne!
Tento kraj v dnešnej dobe:
Nech už prešiel akokoľvek dlhý čas, stále tam existuje masívny ľadovec „sediaci“ na celej krajine už tisíce rokov. A pretože sa podnebie postupne otepľuje, ľadovec sa posúva dolu do Nórska. Raz dávno jeden muž nasledoval stopu ľadovca smerujúceho na juh a jeho pohľad spočinul na nádhernej krajine, v ktorej sa usadil. Sám seba považoval za prvého obyvateľa tejto severnej krajiny. Neskôr sa tu usadili mnohí ďalší ľudia a krajinu nazvali Nórsko. Sami seba nazvali „severnými ľuďmi“. No neboli to len oni, čo sa usadili v tejto krajine. Prišli sem aj rôzne iné tvory a bytosti. Skrývali sa v lesoch a mesačných stráňach. Ľudia verili v ich existenciu a aj v ich nadprirodzenú moc a tak si vedeli predstaviť trolov.
Trolovia vychádzali zo svojich úkrytov len po západe slnka a zmizli pred jeho východom. Priame vystavovanie sa slnku im spôsobovalo, že sa premenili na kameň a mohli prasknúť. Občas sa však stávalo, že sa zabudli schovať pred slnkom, a preto dnes môžete nájsť na rozličných miestach ich podoby. Trolov ste mohli najľahšie vidieť za jasných mesačných nocí, alebo počas nočných búrok, ktoré vedeli vyľakať každého, kto bol náhodou von. Trolovia mali rôzne znaky. Mali dlhé ohnuté nosy, len štyri prsty na všetkých končatinách a väčšina z nich mala dlhé huňaté chvosty.
Niektorí boli obrovskí a iní malí. Je mnoho príbehov o dvoj a trojhlavých troloch a niektorí mali len jedno oko v strede ich vráskavých čiel. Iní mali stromy a hrubé machové porasty okolo hláv a nosov. Tiež boli chlpatí a hrubovlasí a väčšina z nich vyzerala hrozivo. Boli známi svojou srdečnosťou a naivitou. Boli tak naivní, že zlomyseľní sedliacki chlapci si z nich vedeli naozaj ľahko vystreliť. Príbehy o takýchto stretnutiach sú zvyčajne v rozprávkach. Väčšina trolov žila stovky rokov. Avšak keďže boli veľmi hanbliví, ich skutočný pôvod, spôsob života boli vždy tajomstvom. Pre schopnosť meniť podobu mali medzi trolmi význam nadprirodzené schopnosti. Ich dievčatá, nazývané „Hulder“ sa mohli premeniť na neuveriteľne atraktívne mladé dámy. Avšak sa nemohli zbaviť chvostov.

/Synovia poľovníkov a farmárov, ktorí boli vďaka týmto krásaviciam zamilovaní do hôr zvyčajne preskúmavali chvosty ich novonájdených lások./
Hnev trolov bol bezhraničný. Bolo považované za dôležité neznepriateliť si ich. Keď farmár vyprovokoval trola, jeho statok mohol byť náchylný na chorobu alebo škodlivý vírus alebo sa dokonca mohli stať aj horšie veci. Na druhej strane dobré vzťahy s trolmi mohli byť veľmi užitočné. V týchto moderných časoch je radené mať dobrý postoj ku trolom, lebo nikdy neviete kedy môžete nejakého stretnúť.
Keď najbližšie pôjdete tmavým lesom a vrchmi s ich hlbokými jazerami a dunivými vodopádmi, majte na pamäti, že za súmraku nie ste sami. Potom ste už len vy…. a všetci trolovia.