Svoju prácu začínam akousi exkurziou cez všeobecné východiská zmyslu práce sociálneho pracovníka. Povolanie sociálneho pracovníka možno celkom oprávnene nazvať poslaním. Vyplýva to zo samotnej zameranosti sociálnej práce na hodnotu života a umenie žiť, na starostlivosť a pomoc aj tým ktorým sa nedarí, uplatňujúc cit spolupatričnosti. Pritom nemožno nevidieť v človeku, ktorému sa snažím pomôcť, individualitu, jedinečnosť, jeho túžbu po sebarealizácii. A tak sociálnu prácu, pri zachovaní spomenutých podmienok, možno vyjadriť tézou: POMÔŽEM TI, ABY SI SI VEDEL POMÔCŤ. Spočíva v poskytovaní pomoci tam, kde pod vplyvom rôznych okolností čosi zlyhalo, kde človek už nedokáže sám realizovať svoje ciele a úlohy. Potreba takejto pomoci vzniká pri narušení kvality života jednotlivca či skupiny a narastá priamo úmerne so znižovaním tejto kvality. Sociálny pracovník na to, aby adekvátne plnil svoje poslanie, musí nevhnutne poznať potreby a problémy existencie človeka musí mať na zreteli spoločné dobro, ktoré podľa mňa nespočíva v tom, že len dokonalí a neomylní môžu vytvárať určité hodnoty a oni sami sú hodnotení ale spočíva práve v uplatňovaní spolupatričnosti - v rešpektovaní toho, kto sa pošmykol, potkol, s cieľom pomôcť mu, podať mu pomocnú ruku, aby sa mohol zdvihnúť a kráčať ďalej, byť hodnotným pre iných, pre spoločnosť a spolupodieľať sa na jej budovaní.

Každý z nás má totiž svoje radosti i starosti, striedanie úspechov a neúspechov. Jedno i druhé potrebujeme s niekým prežívať. Každé jedno JA potrebuje svoje TY a v konečnom dôsledku všetci potrebujeme naše MY, samozrejme pri vzájomnom rešpektovaní jedinečnosti každého z nás a tiež pri používaní určitých kompromisov, dohôd, ktorými predchádzame možným konfliktom, kolíziám.

Dôkazom toho, že spomenuté skutočnosti majú svoje pevné miesto v práci sociálneho pracovníka, je fakt, že korene sociálnej práce sa nachádzajú v rôznych charitatívnych dobrovoľných organizáciách, ktorých činnosť bola zameraná na dobročinnosť, súdržnosť ľudského rodu, vytváranie ľudského vzťahu človeka ku človeku, spolupatričnosť, spoluzodpovednosť za iných, spravodlivosť a pochopenie.

Posutpne sa sociálna práca vyformovala do dnešnej podoby - ako špecifická profesia s vlastnou teóriou a metodikou, s rôznymi školami a prístupmi.