Ak sa klient náhodou nedostaví po ukončení pracovného pomeru na úrad práce do jedného mesiaca a nemá ako zdokladovať toto obdobie, hneď vo dverách je odkázaný na okresný úrad, kde si musí vybaviť na matrike čestné prehlásenie, podľa ktorého počas tohto obdobia nikde nepracoval. Ak má klient vybavené všetky potrebné doklady, prichádza na úrad práce, postaví sa na koniec nemalého radu a čaká - nezriedka od rána až dopoludnia. A tu zrazu - spokojný sa dostane na rad, vtom ale vyjde sociálny pracovník a pred zabuchnutím dverí sucho oznámi obedňajšiu prestávku. A tak náš klient, ktorý by svoj čas dokázal určite využiť aj účelnejšie, odchádza domov s nádejou, že snáď zajtra .. Na druhý deň sa mu konečne podarí dostať sa do kancelárie sociálneho pracovníka a ocitá sa v neprehľadnej džungli papierov - tlačív, zákonov, paragrafov, pečiatok .. A propós! Pečiatky. Ak náhodou klientovi chýba na doklade nejaká pečiatka, opúšťa kanceláriu nevybavený a ”odložený” na ďalší deň. Na tretí deň je klient zaevidovaný, dostáva preukaz, s ktorým sa má o týždeň dostaviť na správne konanie. Hoci klient netuší, o čo ide, pretože mu to nikto nevysvetlí, dostaví sa. Pre klienta začína všetko odznova - dlhý rad, obedňajšia prestávka, pri troche šťastia pohovor s referentom, ktorý mu predostrie formulku o správnom konaní, čo na tom, že pre klienta nezrozumiteľnú, upozorní ho ešte na dodržiavanie termínov kontaktov, lebo inak by mu hrozilo vyradenie z evidencie pre nespoluprácu. Nakoniec mu oznámi, že sa musí dostaviť aj na budúci týždeň, pretože pán riaditeľ je natoľko zaneprázdnený, že nestihol podpísať jeho rozhodnutie - keďže nespĺňa podmienky - o nepriznaní podpory v nezamestnanosti. Jednou z podmienok priznania podpory je odpracovať aspoň dva roky za posledné tri roky. Možno túto požiadavku nespĺňa preto, lebo sa stará o nevládneho príbuzného. Donedávna takéto prípady riešil odbor sociálnych vecí na okresnom úrade, ktorý v podstate zamestnával občana ako opatrovateľa. Zákon sa ale novelizoval a tak sa klient stáva nezamestnaným. Ak odmietne ponúkané miesto z úradu práce, je vyradený z evidencie a zostáva bez prostriedkov. Nikoho nezaujíma dôvod odmietnutia - hoci aj spomínaná opatrovateľská starostlivosť. Čo na to všetko sociálny pracovník? Ten dá klientovi bez mihnutia oka, bez slovka povzbudenia, spoluúčasti, podpísať rozhodnutie o vyradení z evidencie a vyhlásenie, že sa vzdáva odvolania proti tomuto rozhodnutiu.

A tak vás ľudský kontakt sociálneho pracovníka oveje chladom. Zjednodušením tohto problému by bolo odvolať sa na nedokonalosť legislatívy, ale myslím si, že táto možnosť neobstojí. Aj popri nie práve ideálnej legislatíve, klient aj sociálny pracovník zostávajú ľuďmi. Klient má právo, aby sa s ním zaobchádzalo ako s človekom.