Rodič – teda aj otec, reprezentuje pred svojim dieťaťom autoritu, čo mu umožňuje ovplyvňovať ho. Autoritu mu dodáva aj to, že má k dispozícii veci potrebné pre existenciu dieťaťa. Až do obdobia dospievania je dieťa silne závislé od rodičov. Je potrebné autoritu citlivo využívať. Ak je otec neprimerane autoritatívny, vyvoláva v dieťati úzkosť a nervozitu. Dieťa často pociťuje voči nemu hnev a pomstychtivosť, je stresované. V období dospievania sa osamostatňuje, žačína byť nezávislé. Otec, ktorý usmerňoval svoje dieťa dovtedy iba z pozície moci, zažíva šok z jej straty. Otec bol v minulosti autoritou, pričom ťažisko výchovy zostávalo na matke. Dnes je situácia taká, že otec sa viac podieľa na domácich prácach. Kým otec vzbudzuje viac dôveru v otázkach technických, pracovných a politických, matka je oporou v otázkach vzťahu k inému pohlaviu, v otázkach morálky. Rovnakou oporou vedia byť v otázkach vzdelania, kultúry, umenia a literatúry. Otec ovplyvňuje aj vzťahy medzi súrodencami a lepšie nadväzuje vzťahy s nevlastnými deťmi. Hoci otcovia oddávna obhajovali autoritatívnu výchovu tým, že „je povinnosťou rodičov usmerňovať správanie dieťaťa, lebo si to tak vyžaduje aj spoločnosť“ /GORDON, T., Úspešná rodičovská výchova, 1995, str. 146/, v mladom človeku vyvoláva naopak veľmi dobrý pocit priateľský alebo partnerský postoj rodiča – otca voči nemu. V dnešnej dobe je dôležité, aby otec považoval požiadavky mladého človeka za dôležité, aby mu dôveroval. Mladí ľudia si vážia človeka, ktorý sa k nim správa ľudsky, ktorý nehrá úlohu rodiča, ale ukazuje svoju skutočnú tvár. V niektorých prípadoch otec zničí svoj vzťah k dieťaťu práve panovačnosťou.
Svet bez otca je tvrdý, studený a unavený. Po priemyselnej revolúcii zo všetkých vzťahov existujúcich v západnej spoločnosti, utrpel najviac vzťah otec – syn. Je skoro zničený. Kedysi rástli chlapci v bezprostrednej telesnej i duševnej blízkosti otca. Sprevádzali otca pri oraní poľa a stáli pri ňom v kováčskej dielni. Mali účasť na všetkom, čo robil ich otec. Bolo bežné, že deväťročný chlapec šoféroval traktor svojich rodičov. Vedel, že je dôležitý a nemusel sa celý život usilovať dokazovať svoju hodnotu. Od začiatku existovala oblasť, v ktorej sa mu dôverovalo, ku ktorej patril a v ktorej bol uznávaný. Do nej mohol vložiť svoje nadanie a rozvíjať ho. Po priemyselnej revolúcii muži opustili dom a šli do fabriky alebo do kancelárie. Synovia nemali k tomuto svetu žiaden prístup.