Muži podľa všetkého považujú túžbu po spoľahlivých priateľoch za prejav slabosti, ktorý je nezlučiteľný s imidžom pravého muža. Témou rozhovorov medzi mužmi bývajú spoločné záujmy; citom a problémom sa podľa možnosti vyhýbajú.
Nezanedbateľnú úlohu hrá aj to, že väčšina žien neberie zdravie ako samozrejmosť. Uvedomujú si svoju „zraniteľnosť“ a preto častejšie chodia na kontrolné prehliadky. Naopak, muži považujú svoje telo za stroj, ktorý musí za každých okolností fungovať ako hodinky. Pichanie v hrudníku alebo bolesti kĺbov neberie vážne, lebo je presvedčený o svojej nezraniteľnosti. Muž ide k lekárovi až vtedy, keď je choroba v pokročilom štádiu, a na záchranu jeho života je príliš neskoro.
Takzvané silnejšie pohlavie ťahá za kratší koniec aj z hľadiska genetickej výbavy. Žena disponuje druhým chromozómom X, ktorý chráni organizmus pred chorobami súvisiacimi so starnutím. Týka sa to najmä arteriosklerózy, hlavného rizikového faktora infarktu myokardu, nádorových ochorení a dedičných chorôb. Ženy majú navrch aj v hormonálnej oblasti: ženské hormóny znižujú riziko srdcovocievnych chorôb. Regulácia hladiny vápnika počas tehotenstva a kojenia má priaznivý vplyv na celý ženský organizmus.
Akoby toho nebolo dosť: mužský organizmus ohrozujú aj nezdravé zvyky a nezodpovedné správanie – muži sa stravujú nepravidelne a nezdravo, v cestnej premávke nehľadia na riziká a spôsobujú viac dopravných nehôd ako ženy, a sú vystavení väčšiemu riziku závislosti na omamných a návykových látkach (alkohol, lieky, drogy). Systematické skúmanie problematiky zdravia mužov zostávalo dlho v ústraní, a to paradoxne preto, lebo ženy mali imidž diskriminovaného pohlavia. Podrobné zmapovanie a analýzu príčin kratšieho priemerného veku mužov považuje Theodor Klotz za krok k skutočnému zrovnoprávneniu, z ktorého budú mať úžitok príslušníci oboch pohlaví.