Otec ako výchovná autorita

Rodič – teda aj otec, reprezentuje pred svojim dieťaťom autoritu, čo mu umožňuje ovplyvňovať ho. Autoritu mu dodáva aj to, že má k dispozícii veci potrebné pre existenciu dieťaťa. Až do obdobia dospievania je dieťa silne závislé od rodičov. Je potrebné autoritu citlivo využívať. Ak je otec neprimerane autoritatívny, vyvoláva v dieťati úzkosť a nervozitu. Dieťa často pociťuje voči nemu hnev a pomstychtivosť, je stresované. V období dospievania sa osamostatňuje, žačína byť nezávislé. Otec, ktorý usmerňoval svoje dieťa dovtedy iba z pozície moci, zažíva šok z jej straty. Otec bol v minulosti autoritou, pričom ťažisko výchovy zostávalo na matke. Dnes je situácia taká, že otec sa viac podieľa na domácich prácach. Kým otec vzbudzuje viac dôveru v otázkach technických, pracovných a politických, matka je oporou v otázkach vzťahu k inému pohlaviu, v otázkach morálky. Rovnakou oporou vedia byť v otázkach vzdelania, kultúry, umenia a literatúry. Otec ovplyvňuje aj vzťahy medzi súrodencami a lepšie nadväzuje vzťahy s nevlastnými deťmi. Hoci otcovia oddávna obhajovali autoritatívnu výchovu tým, že „je povinnosťou rodičov usmerňovať správanie dieťaťa, lebo si to tak vyžaduje aj spoločnosť“ /GORDON, T., Úspešná rodičovská výchova, 1995, str. 146/, v mladom človeku vyvoláva naopak veľmi dobrý pocit priateľský alebo partnerský postoj rodiča – otca voči nemu. V dnešnej dobe je dôležité, aby otec považoval požiadavky mladého človeka za dôležité, aby mu dôveroval. Mladí ľudia si vážia človeka, ktorý sa k nim správa ľudsky, ktorý nehrá úlohu rodiča, ale ukazuje svoju skutočnú tvár. V niektorých prípadoch otec zničí svoj vzťah k dieťaťu práve panovačnosťou.
Svet bez otca je tvrdý, studený a unavený. Po priemyselnej revolúcii zo všetkých vzťahov existujúcich v západnej spoločnosti, utrpel najviac vzťah otec – syn. Je skoro zničený. Kedysi rástli chlapci v bezprostrednej telesnej i duševnej blízkosti otca. Sprevádzali otca pri oraní poľa a stáli pri ňom v kováčskej dielni. Mali účasť na všetkom, čo robil ich otec. Bolo bežné, že deväťročný chlapec šoféroval traktor svojich rodičov. Vedel, že je dôležitý a nemusel sa celý život usilovať dokazovať svoju hodnotu. Od začiatku existovala oblasť, v ktorej sa mu dôverovalo, ku ktorej patril a v ktorej bol uznávaný. Do nej mohol vložiť svoje nadanie a rozvíjať ho. Po priemyselnej revolúcii muži opustili dom a šli do fabriky alebo do kancelárie. Synovia nemali k tomuto svetu žiaden prístup.

Takto sa v mnohých mužoch vytvorilo vákuum a usídlila sa v nich nedôvera voči vlastnej mužskosti, nedôvera voči otcovi, nedôvera voči autorite vôbec, strach pred vlastnou sexualitou.
Najväčšmi citeľné je to v Japonsku. Nečudujme sa, že Japonsko hospodársky predstihlo celý svet. Ponajprv existuje u nich pocit spolupatričnosti, ktorý nám chýba, preže sme príliš individualistickí. K tomu je však potrebné dodať, že deti sú vychovávané prakticky výlučne matkami. Aký je následok? Len čo muži vyjdú z puberty, hľadajú tisíc dôvodov na to, aby mohli byť spolu, vzájomne sa potľapkávať po pleci a dodávať si odvahy. Očividne sa pokúšajú dostať jeden od druhého to, čo nikdy nedostali od svojich otcov: mužskú energiu. Tokio je plné takto dobre oblečených mužov. Kanceláriu opúšťajú najskôr jednu až dve hodiny po tom, ako odišiel ich šéf. Iné konanie by bolo urážkou. Musia mu predsa dokázať, že sú muži. Keď konečne skončia prácu, ani náhodou nejdú k žene a deťom – idú sa spolu najesť. Reštaurácie sú preplnené týmito mužskými skupinami. Potom idú do kúpeľov a opijú sa. Okolo jedenástej v noci sú metrá prepchaté vracajúcimi sa opilcami. Títo muži hľadajú rôzne cesty, aby získali energiu a čas iných mužov.



V Indii sa hovorí o štyroch štádiách v živote muža:

1. Štádium žiaka – chlapec sa učí, ako prijímať život iných do svojho vlastného.
2. Domáci pán – chlap sa ožení, vychováva deti, učí sa milovať svoju ženu a byť jej verný. (U nás sa spravidla končí všetko v tomto druhom bode. Väčšina z našich mužov strávi zvyšok svojho života tým, že sedí doma, čaká na návšetvu svojich detí, prerába dom, vynovuje kúpeľňu, čaká na vnúčatá a nakupuje vianočné darčeky – svet, ktorý sa neustále točí okolo seba a nemá žiaden cieľ.)
3. Hľadač alebo obyvateľ lesa – Schopnosť vidieť viac, než čo je dobré preňho samého a pre jeho vlastný okruh. Ide o to, aby sa naučil vidieť, čo je dobré pre všetkých ľudí. Muž sa učí poznať, že „existuje väčší svet ako jeho záhradka“. 4. Mudrc – v tomto štádiu sa okruh uzatvára a všetko sa spája. Mudrc už nebojuje za nejaké „buď – alebo“. Je schopný vidieť obe strany veci a pokojne ich nechať existovať. Je to integrujúci pohľad. Naozaj múdry starý otec dokáže sedieť na kraji svojej rodiny a vyžarovať istotu – a nie rozširovať strach a prísnosť. Pretože väčšine otcov chýbajú títo starí otcovia, stanú sa v starobe aj oni zajatcami vlastnej hry na sebapotvrdenie a chcú všetko naďalej robiť sami. Existuje priveľa mužov, ktorí sa ešte vždy pokúšajú byť dobrými chlapcami a robiť všetko, len aby bola mama spokojná. To je falošná lojalita, lojalita proti pravde, ktorá si také meno nezaslúži. V skutočnosti to znamená zúčastniť sa na hre, len nebyť nápadný a byť všetkými obľúbený.

Je to falošná mužskosť – akási neutralita. Preto nám chýba napr. aj v politike vierohodné vedenie, ktoré nemá strach pred hovorením pravdy. Hlboká mužskosť má niečo spoločné s pravdivosťou. Nedostatok pravdivosti v spoločnosti sa môže aspoň čiastočne vysvetliť nedostatkom mužskej energie, nedostatkom rozhodnosti naozaj sledovať za každú cenu ciele, ktoré sme uznali za správne.

Mužská energia

Často to muži nepriznajú, ale potajomky hľadajú modely, príklady a otcovské postavy. Mužom však ťažko padne priznať nedostatok. Ak priznajú, že túžia po otcovskej postave, pripadá im to pokorujúce.
Najväčší kontrast medzi našou a inou kultúrou môžeme nájsť v Afrike. Mnohí mladí, ešte len štrnásťroční Afričania majú akýsi druh sebavedomia a istoty v spôsobe, ako chodia, ako sa rozprávajú, ako sa pohybujú. Naši muži majú tridsiatku a ešte stále len žobrú o možnosť vstupu do klubu mužov. Pokúšajú sa dokázať, že sú hodní byť jeho členmi. Vymýšľajú si mnoho malých hier: peniaze, sex, moc, prestíž, symboly postavenia ako sú bývanie, dovolenky, šatstvo, familiárne vystupovanie – len aby ich zobrali k nim.

Mužská energia v sebe obsahuje istý druh dušenvej vyspelosti. Cení si rozum a jasnosť. Dar inteligencie je napríklad niečo, s čím sa muži sčasti neúmerne identifikovali. Muži zbožštili rozum. Mužská energia má čosi spoločné s plnou mocou, s autoritou. Mužská energia je „krotká“ a zároveň cieľavedomá; direktívna a zároveň schopná rozlíšiť dôležitosť vecí; požadovačná a zároveň odpúšťajúca; kreatívna a zároveň pripravená čosi vydržať; je rázna, odhodlaná, vecná, pripravená k službe, pripravená pracovať. A tiež má schopnosť vydržať a zasadiť sa za spoločnosť. Pritom ide vždy viac ako len o vlastný okruh, akým je napríklad rodina.
Grécke slovo „idiot“ označovalo pôvodne niekoho, kto je tak zameraný na seba, že ho iní ľudia ani spoločnosť vôbec nezaujímajú. Grécky polis – mestský štát – bol miestom, kde sa muž osvedčil len vtedy, ak sa zasadil za celok. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo muži pri poháriku hovoria stále o politike. Našťastie je k tomu ako protiváha ženská energia, ktorá hovorí: „Všetka česť tvojej svetovej politike, muž môj, dávaj ale pozor, aby si pri tom nestratil celkom z očí tvoj malý svet.“ Ženská harmónia sa pokúša vytvoriť domov, stará sa o harmóniu a teplo. Muži si myslia, že zmysel ich života spočíva v tom, že sa budú starať o svoj vlastný domček. To je – podľa gréckeho meradla – idiotstvo.
Mužská energia je sloboda ku a nie sloboda od niečoho. Mužskosť znamená zodpovednosť.

Kto rozpráva o svojich právach, musí hovoriť aj o svojej zodpovednosti. Aká je zodpovednosť za budúcnosť sveta, za spoločnosť, za naše mesto .. Mužská energia podstupuje riziká; je totiž nielen chtivá cieľa, ale aj rada riskuje. Mužská energia je stvoriteľská. Muž by chcel zažiť sám seba ako stvoriteľa a „autora“. Zo svojej stvoriteľskej skúsenosti získava pocit vnútornej autority. Potrebuje pocit, že niečo iniciuje. Každý muž je uspôsobený na to, aby sa stal otcom. To znamená: aby stvoril život mimo seba samého. Muži bez dostačujúceho prístupu k vlastnej mužskej energii majú prehnanú potrebu po potvrdení vlastnej osoby zvonku. Majú neustálu potrebu byť pohládzaní. Niektorí muži si svoju chýbajúcu silu kompenzujú tým, že neustále musia niečo dobývať. Buď je to v oblasti sexuality alebo ešte častejšie v zamestnaní a biznise. Čo sa však stane s týmito mužmi, keď sa im nakoniec podarí dosiahnuť cieľ a sú celkom „hore“? A keď zistia, že tam hore vlastne nič nie je? Musí to byť strašný okamih osamelosti. A tak im neostáva nič iné, len vyrábať ďalšie peniaze stále viac a viac. Zarábanie peňazí je v našej spoločnosti jednou z možností ako zvonku zamaskovať, že je človek úbohý a malý zvnútra. Emancipácia mužov

Slovník cudzích slov definuje emancipáciu ako:
1. vyslobodenie, vymanenie sa spod závislosti, moci, z nevýhodného stavu, osamostatnenie
2. zrovnoprávnenie
Hnutie oslobodenia mužov sa líši od hnutia oslobodenia žien. Ženy chcú právom poraziť mužský šovinizmus v pseudopatriarchálnej kultúre, ktorá od večnosti fungovala na úkor žien. Muži si to nevšimli, pretože boli hore a mali v rukách moc. Boli užívateľmi systému. Forma útlaku, od ktorej musia byť oslobodení muži je táto: musia sa oslobodiť od všetkých falošných obrazov a očakávaní, ktoré im vnútila spoločnosť a ktoré sa im stali vlastnými. Musia odmietnuť akceptovanie „mužskosti“ vo forme úspechu, konkurenčného boja, falošnej tvrdosti a sily. Už malý chlapci si zvykajú na toto „naparovanie sa“. Väčšina mužov nie je ani neobyčajne inteligentná, ani očarujúco krásna .. Väčšina je niekde uprostred. Pre niektorých mužov je ťažké prijať túto skutočnosť. Ak niekto z nich nebol ani v školskom výbore, ani jednou z hviezd školského mužstva, cítil sa jednoducho menejcenný. Aby sa mohli oslobodiť, musia spoznať falošné hodnoty, ktoré im vštepovala naša spoločnosť a postaviť miesto nich nejaké iné. Západná kultúra im darovala falošnú definíciu úspechu a falošné kritériá mužskosti. Možno preto je oslobodenie od nich dokonca ešte ťažšie, ako oslobodenie žien.

Možno preto sú tak ďaleko za ženami. Existuje obrovské množstvo žien, ktoré sa naozaj emancipovali a podnikli „cestu do mužského“. Muži musia pocítiť, že ich ženy sú v mnohých oblastiach vlastne silnejšie ako oni. Sú praktickejšie, tvorivejšie, usilovnejšie. Žena sa tak stáva „androgýnom“, teda niekým, kto v sebe zjednocuje mužskú aj ženskú stránku. Muži stoja na boku a prinajlepšom prinášajú do domu peniaze. To čo oni volajú patriarchálnou spoločnosťou, je na mnohých úrovniach stále viac určované ženami. Ženy ich však naďalej posúvajú dopredu a dávajú im pocit moci. Často sú to však ony, ktoré potajomky držia v rukách opraty. V našej spoločnosti sa odohráva akási hra na pretvárku. Ženy a aj mnoho iných hlasov v našej spoločnosti hovoria, že muži rozhodujú o všetkom, sú vedúci a majú moc. Ale koľkí muži prídu domov a – presne ako Japonci – odovzdajú žene výplatu. A tak je najväčšia časť ekonomických rozhodnutí na nej. Určite to nie je zlé, len nie je všetko tak, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Mnohí z mužov sa nechali vykastrovať kultúrov, v ktorej žijeme. Za to nemôžu ženy. Je to len dôsledok toho, že im nik nesprostredkoval pravú mužskosť.

Biologické rozdiely medzi mužmi a ženami – funkčnosť týchto rozdielov z aspektu sociológie

Stotožňovať mužov so silnejším pohlavím je prežitok, s ktorým je načase skoncovať. Najnovšie vedecké poznatky totiž ukazujú, že ženy sú zdravšie a priemerne žijú dlhšie.
Štatistiky z druhej polovice 90. rokov hovoria jasnou rečou: ženy žijú v priemere o sedem rokov dlhšie ako muži, v Rusku dokonca až o trinásť. Muži umierajú na rakovinu, srdcovocievne ochorenia a pľúcne choroby dvojnásobne častejšie ako takzvané slabšie pohlavie. Príčinou týchto priepastných rozdielov medzi oboma pohlaviami sú podľa nemeckého urológa Theodora Klotza kultúrne a spoločenské pomery, dedičné dispozície, hormóny a rizikové správanie.
Napriek niekoľkým vlnám modernizácie spoločnosť od mužov stále očakáva, aby boli úspešní pri výkone svojho povolania, hlavní živitelia rodiny a dobrí otcovia. Tieto úlohy predstavujú pre mnohých mužova obrovskú záťaž, ktorá môže spôsobiť fyzické alebo psychické zrútenie. Naopak, ženy berú zvýšené množstvo úloh ako šancu na uplatnenie svojich tvorivých schopností. Vďaka tomu zostávajú dlhšie zdravé a duševne svieže. Ženy majú navyše tú výhodu, že v porovnaní s mužni si budujú hustejšiu sieť priateľstiev. Preto si vždy dokážu nájsť dôvernú osobu, ktorej sa môžu zo srdca „vyspovedať“.

Muži podľa všetkého považujú túžbu po spoľahlivých priateľoch za prejav slabosti, ktorý je nezlučiteľný s imidžom pravého muža. Témou rozhovorov medzi mužmi bývajú spoločné záujmy; citom a problémom sa podľa možnosti vyhýbajú.
Nezanedbateľnú úlohu hrá aj to, že väčšina žien neberie zdravie ako samozrejmosť. Uvedomujú si svoju „zraniteľnosť“ a preto častejšie chodia na kontrolné prehliadky. Naopak, muži považujú svoje telo za stroj, ktorý musí za každých okolností fungovať ako hodinky. Pichanie v hrudníku alebo bolesti kĺbov neberie vážne, lebo je presvedčený o svojej nezraniteľnosti. Muž ide k lekárovi až vtedy, keď je choroba v pokročilom štádiu, a na záchranu jeho života je príliš neskoro.
Takzvané silnejšie pohlavie ťahá za kratší koniec aj z hľadiska genetickej výbavy. Žena disponuje druhým chromozómom X, ktorý chráni organizmus pred chorobami súvisiacimi so starnutím. Týka sa to najmä arteriosklerózy, hlavného rizikového faktora infarktu myokardu, nádorových ochorení a dedičných chorôb. Ženy majú navrch aj v hormonálnej oblasti: ženské hormóny znižujú riziko srdcovocievnych chorôb. Regulácia hladiny vápnika počas tehotenstva a kojenia má priaznivý vplyv na celý ženský organizmus.
Akoby toho nebolo dosť: mužský organizmus ohrozujú aj nezdravé zvyky a nezodpovedné správanie – muži sa stravujú nepravidelne a nezdravo, v cestnej premávke nehľadia na riziká a spôsobujú viac dopravných nehôd ako ženy, a sú vystavení väčšiemu riziku závislosti na omamných a návykových látkach (alkohol, lieky, drogy). Systematické skúmanie problematiky zdravia mužov zostávalo dlho v ústraní, a to paradoxne preto, lebo ženy mali imidž diskriminovaného pohlavia. Podrobné zmapovanie a analýzu príčin kratšieho priemerného veku mužov považuje Theodor Klotz za krok k skutočnému zrovnoprávneniu, z ktorého budú mať úžitok príslušníci oboch pohlaví.