Zvyčajná výška by mala byť približne 5-10 % účtu; sumy nižšie, ba i vyššie nesvedčia o našom spoločenskom takte. Ak sme s obsluhou (prípadne kuchyňou a pod.) výrazne nespokojní, nie je našou povinnosťou dávať akékoľvek prepitné a nenechajme sa nútiť napríklad váhavým vracaním drobných. Trpezlivo počkajme, až sa hlavný čašník "doráta". Svoje rozhodnutie nedať prepitné nemáme sprevádzať nijakým ďalším komentárom. Ak v účte nie je niečo v poriadku, pokojne požiadajme o opravu; ak nemáme pravdu, ospravedlníme sa.
Pri odchode z reštaurácie platí opačné poradie ako pri príchode. Muž pomôže dáme pri vstávaní (vstane prvý a poodsunie jej stoličku, ktorú zasa vráti na miesto), ak tak neurobí čašník. Keď pán púšťa dámu prvú do dverí, pridrží jej ich, v šatni jej pomôže do kabáta.
Stolovanie
Pri stolovaní sa zvyčajne najvýraznejšie prejavuje pripravenosť k spoločenskému styku, sebaovládanie, spoločenský takt, ovládanie pravidiel spoločenského správania, zdvorilosť a slušnosť. Ak sa niekto ocitne v spoločnosti ľudí, ktorí ovládajú všetky tieto jemnosti, mal by na seba čo najmenej upozorňovať a čo najviac sledovať správanie skúsenejších. Spoločenské správanie je ako všetko ostatné vecou cviku. Od mladého človeka nikto nebude žiadať, aby poznal všetky pravidlá, ťažko ich však niekedy zvládne, ak bude ku všetkému pristupovať po svojom a originálne, a nebude vnímať ponaučenie, aké mu poskytuje správanie ostatných. Ak niekto chce byť naozaj originálny, musí veľmi dobre poznať pravidlá, ktoré chce porušovať. Inak nejde o originalitu, ale o obyčajnú nevedomosť alebo ignorantstvo.
Ak zvládneme základné pravidlá, môžeme si dožičiť zo stolovania rovnakú radosť, akú mal klasik umenia gastronómie Brillat-Savarin. Stolovanie pokladá za jeden z najdôležitejších pôžitkov, ktoré si človek môže dopriať a aké sú v celej živočíšnej ríši dané iba jemu.
Základné pravidlá stolovania by mal každý zvládať už od detstva v rodine. Rodina by mala aspoň cez víkend a vo sviatočných dňoch venovať stolovaniu zvýšenú pozornosť, nielen z výchovných dôvodov, ale pre vlastný príjemný pocit dôležitý z hradiska zdravia a duševnej hygieny. Sviatočný stôl by mal byť vhodne prestretý, členovia rodiny by k nemu nemali prichádzať v nedbalom alebo dokonca pracovnom oblečení; pri stole by mal byť pokoj, konverzácia by sa nemala dotýkať pálčivých tém a riešeniu rodinných problémov.