Úvod
Táto vysokoškolská práca bola inšpirovaná najmä objektívnym pohľadom na spoločnosť vôkol nás a konfrontáciou so všeobecným, ako aj s náboženským systémom hodnôt. Doba, v ktorej žijeme, mnoho krát priamo, či nepriamo, núti človeka pridať, zrýchliť tempo, robiť kompromisy. Dnešný ”dospelý a silný jedinec” sa tak stáva hračkou, formovateľnou hmotou v rukách umelého systému, založeného prevažne na ekonomických kritériách. Moje zamyslenie sa v podobe semestrálnej práce chce poukázať na konštantnú, ak nie rastúcu cenu toho, čo mnohí pokladajú za zbytočné a vyzdvihnúť skupiny ľudí, ktorí aj v spoločenskom chaose vedia rozlišľovať hodnoty od pseudohodnôt a snažia sa ich uplatňovať v spoločenských štruktúrach dnešného sveta. Tento pohľad upriamim na situáciu dnes, ako aj na minulosť, v ktorej sa formovali hodnoty, dnes tak naliehavo čakajúce na svoje docenenie, aj keď sa zdá, že súčasná doba neposkytuje dostatok času na ich perspektívnu realizáciu.

”Mám intenzívny pocit, že sme stále viac hnaní od veľkej masovej cirkvi s jej historickým balastom a právnickou konštrukciou. Všetko to prirodzene zostáva, ale je to v duchovnej oblasti čoraz menej účinné. Súčasne však rastie iná cirkev, cirkev skutočne veriacich ľudí, ktorí sa čoraz väčšmi vnútorne oprosťujú od týchto noriem a znova čítajú a prežívajú Evanjelium. Kedykoľvek sa stretnem s takýmito ľuďmi a skupinami, mám pocit, že tu je budúcnosť a že Boh vôbec nie je mŕtvy, aj keď sa vysťahoval z mnohých kresťanských múzeí.”[1(112)]














2. Pojem ”sociabilita”
”Sociabilitou sa rozumie obyčajne schopnosť, uspôsobenosť jednotlivca patriť ku spoločenskej jednotke, prípadne jednotku utvárať. Spôsoby, v ktorých sa sociabilita uskutočňuje, sú neprehľadne rozmanité. Je to jeden z mnohých kvalitatívnych javov sociálneho života.”[5(86)] Jednotkou tohto pojmu je mladý, kresťansky orientovaný človek, ktorý svoju vieru nechápe iba ako uzavretý svetonázorový systém orientovaný len na náboženské obrady, ale sa riadi zásadou, že ”keď z kostola vychádzaš - vchádzaš doň”. To znamená, že živnou pôdou rozvíjania jeho samého ako sociálnej jednotky nie je len systém zdedených a tyradíciou ustálených hodnôt, ale je to tendencia ich aktualizovať a ďalej pozitívne rozvíjať v kresťanskej skupine a následne v širších súvislostiach. Zmysel existencie jednotlivca nadobúda svoju razanciu a silu nie len vo vyznávaní určitých náboženských zásad, ale hlavne v ich tvorivej aplikácii.