Doplňujúce pojmy [11(-)]

AGRESIA – Brutálny útok jednotlivca alebo skupiny na jednotlivca, či skupinu. Motívmi agresie sa zaoberá najmä sociálna psychológia. Súvisia buď s ľudskou prirodzenosťou (egoizmus – altruizmus), alebo s frustráciou spoločnosti (rozklad hodnôt). Ľudia majú sklon robiť rozdiely medzi svojou skupinou a cudzou. To vytvára podklad – nenávistnú príčinu agresivity. V minulosti boli tieto prejavy potláčané represiami, v súčasnosti sa skôr prikláňame ku kompromisu a vzájomnému dialógu.
ALTERNATÍVNE HNUTIA – Spoločenské hnutia vychádzajúce z hodnôt, ktorým nie je poskytovaný dostatočný priestor v kultúre danej spoločnosti, ani v jej subkultúrach. Hnutia sú alternatívne, no zároveň kritické k svojmu okoliu. Vznikajú rôzne iniciatívy a zväzky. Tieto hnutia tvoria mladí ľudia, ktorí dúfajú, že premenia súčasnú konzumnú spoločnosť na zodpovedajúcu ich ideálom. Popularizujú jednoduchý životný štýl, aktívne sa zapájajú do úsilia o mier a spravodlivosť.
ATEIZMUS – Predpokladá, že svet je iba hmotný, a že v ňom platia dialektické zákony. Najprv treba vyrábať materiálne prostriedky pre život , potom sa môžeme zaoberať umením, náboženstvom, vedou...
BRATSTVO – Zväzok osôb založený na spoločných koreňoch a na spoločnom osude. Bratstvo treba na jednej strane odlišovať od solidarity, ktorá ľudí spája zvonka, a na druhej strane od tých záväzkov, ktoré vznikajú na základe slobodného rozhodnutia. Bratstvo sa utvára na viacerých rovinách. Je princípom spoločenskej a politickej činnosti. Ak sa neberie do úvahy, že bratstvo medzi ľuďmi a bratstvo medzi kresťanmi sú úzko späté, tak dochádza k tomu, že sa zmenšuje význam aj ostatných hesiel Veľkej fr. revolúcie, ako sú sloboda a rovnosť.
DEMOKRACIA – (gr. demokratia, od démos – ľud, krátos – vláda). Ak chceme určiť význam slova demokracia, musíme siahnuť do histórie, a presnejšie do genézy modernej demokracie. Niet pochýb o tom, že novodobá predstava o demokracii je založená na tradične chápaných – ľudských právach, ktorými sa zaoberali filozofi (napr. J. Locke, J.J. Rousseau) a ktoré boli oficiálne sformulované najprv v Spojených štátoch severoamerických ( Deklarácia práv, prijatá reprezentantmi štátov Virgínia a Massachusetts v r. 1776) a neskôr vo Francúzsku (Deklarácia práv človeka a občana, schválená Národným zhromaždením v r. 1789). Pojem demokracia sa vtedy vzťahoval na politicko-právnu oblasť, a presnejšie na politické zriadenie založené na práve, ktoré by všetci ustanovili a ktoré by platilo pre všetkých (konštitučné zriadenie).