Kresťanstvo túto perspektívu ešte rozširuje, učí, že – ľudská osoba má účasť na živote Boha v Trojici. Z takéhoto chápania ľudskej osoby vyplýva uznávanie všetkých autentických humanistických hodnôt..
KATOLÍCKA AKCIA – náboženská a spoločenská organizácia katolíckych lakov, zameraná na evanjelizáciu spoločnosti. Jej počiatky siahajú do 18. a 19. stor. – do obdobia, v ktorom vznikli voči katolíckej Cirkvi nepriateľsky zamerané prúdy: osvietenstvo, sekularizmus, liberalizmus. Ako reakcia na tieto prúdy povstali vtedy skupiny katolíkov, ktorí sa na jednej strane usiloval nájsť odpoveď na aktuálne otázky svojej doby a na druhej strane chceli zodpovedať požiadavkám evanjelia. Katolícku akciu úradne založil Pius XI. v r. 1922 ako laický apoštolát, ktorý bol vtedy chápaný ako ”predĺžené rameno hierarchického apoštolátu”. Druhý vatikánsky koncil v Dekréte o laickom apoštoláte (AA, 20) vymenoval štyri konštitutívne črty Katolíckej akcie, ktorými sa líši od iných katolíckych organizácií: a) cieľ zhodný s cieľom Cirkvi; b) prebratie zodpovednosti laikov v Cirkvi a za Cirkev; c)organizovaná činnosť; d) činnosť ”pod vyšším vedením samej hierarchie, ktorá môže túto spoluprácu potvrdiť aj výslovným poverením (mandátom)”.
KOMPROMIS - (lat. compromissum – dohoda, zmluva) – v konfliktných situáciách dospievanie k dohode osôb, skupín alebo inštitúcií vďaka ústupkom z obidvoch strán alebo vďaka len čiastočnej realizácii ich konfliktných záujmov a hodnôt. Keď dochádza ku kompromisu v oblasti hodnôt týkajúcich sa sféry podmetu (osoby), hovorí sa o intrapersonálnom kompromise: Aj ide o konkurenciu záujmov rôznych podmetov, kompromis tohto druhu sa nazýva interpersonálny. V skutočnosti sa za interpersonálnym kompromisom skrývajú intrapersonálne kompromisy. Analogicky možno hovoriť o kompromisoch medzi spoločenskými skupinami, inštitúciami, organizáciami, štátmi, ako aj o kompromisoch na medzinárodnej úrovni. Kompromis sa často používa pri hľadaní riešenia sociálnych konfliktov (napr. konfliktov a nezhôd medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, medzi politickými stranami). Má veľký význam v demokratických krajinách, v ktorých často dochádza k zrážkam záujmov a ku konfliktom. V spoločnostiach, kde sa ako spoločenská hodnota uznáva tolerancia, možno ľahšie dospieť ku kompromisu. Ak sa pri riešení rozličných sporov používa násilie, vedie to priamo alebo nepriamo k vážnym napätiam, vojnovým konfliktom a dokonca k dlhotrvajúcim vojnám. V praxi sa ukázalo, že nie všetky problémy sa dajú riešiť kompromisom.