Preto sa konzervatívne myslenie zakladá na rešpektovaní historickej a sociálnej prirodzenosti človeka, na udržiavaní a oživovaní tradícií, na zachovávaní zásad právneho poriadku a na ochrane tých inštitúcií v spoločnosti a v štáte, ktoré vyjadrujú jednotu v čase a priestore. Konzeravativizmus sa však pritom nevyhýba kritike a prihliada na nevyhnutnosť prispôsobiť sa súčasným potrebám. Takto chápaný konzervativizmus je potrebný, pretože zabezpečuje spoločenský a politický poriadok. KRESŤANSTVO - je najväčšie z piatich svetových náboženstiev, v súčasnosti má okolo 1,6 miliardy vyznávačov. Je to zjavené náboženstvo, jeho počiatky siahajú k historickej udalosti, akou bol život a učenie Ježiša Krista z Nazareta. Vyznávači Ježiša Krista veria v Zjavenie, ktoré on priniesol a v ktorom sa Boh dáva človeku. Taktiež veria v nesmrteľnosť Bohom danej duše a v posmrtný život,, závislý na prežívaní toho pozemského
MASA - v psychológii sa pod pojmom masa rozumie zhromaždenie navzájom si cudzích ľudí, z kotrých každý kvôli určitej udalosti ostáva v spoločnom kruhu. V tomto význame s a masa stotožňuje s davom. Nie sú tu nijaké očakávané úlohy a v dôsledku toho ani zaväzujúca zodpovednosť v spoločenských vzťahoch. Takáto koncentrácia ľudí môže niekedy viesť k masovej sugescii. Tiež pod týmto pojmom rozumieme opak jedinca.
MORÁLKA - Je potrebné rozlíšiť predovšetkým dva významy: opisný a hodnotiaci. V opisnom význame morálka zahŕňa všetky existujúce hodnoty, normy a hodnotenia, upravujúce správanie ľudí, ako aj samotné správanie , posudzovanie z hľadiska dobra a zla. V hodnotiacom význame sa morálka týka určitého súhrnu hodnôt, noriem, hodnotení a samotného správania, pokladaného za správne z hľadiska určitého etického ideálu.
NÁBOŽENSKÁ SKUPINA - Je to diferencovaný a organizovaný systém vzťahov medzi určitými osobami, ktoré sú zamerané na realizovanie viac alebo menej jasnej sústavy hodnôt. Vo všeobecnosti sa uvádza päť kritérií príslušnosti k náboženskej skupine:
1) Uznávanie skupinových hodnôt - viera v Boha a v učenie Cirkvi
2) Prijatie Cirkvou požadovaných noriem správania. Sú výsledkom ohlasovaných hodnôt.
3) Účasť na spoločných činnostiach skupiny. Ide o činnosti, ktoré členovia vykonávajú z jej iniciatívy a v jej rámci. 4) Sociálne vzťahy medzi členmi. Vznikajú na základe vzájomnej komunikácie, spolupráce. 5) Úmysel byť členom skupiny, zdieľať jej ciele. Rozhoduje o tom, či je niekto skutočným, alebo len zdanlivým členom.
SEKULARIZÁCIA - (lat.