Na prvý pohľad sa zdá, že človek ako sociálny prvok v kontakte s dynamickou intenzitou indiferentných a negatívnych vplyvov je v beznádejnom položení týmto vzťahom porozumieť a nie ich ešte aj profilovať - uplatňovať na nich svoj vplyv, resp. mať z nich trvalý úžitok. Táto situácia vylučuje akýkoľvek pragmatizmus a utilitarizmus (-osoženie), pretože spoločenské udalosti chápe v ich vzájomnom napätí, kde uplatňované kresťanské postoje prinášajú nadčasové hodnoty. Samotný jedinec nie je schopný vo svojom živote pojať všetky stránky spoločenských vzťahov, nemôže ich vidieť v širokom spektre, a preto vstupuje do spoločenskej skupiny rovnako orientovaných ľudí, ktorí rozdielnosťou svojho sociálneho pôvodu, vzdelanostnej úrovne, životných profesií a charakterov umožňujú rozmanitejšie pohľady a skúsenosti, než by mohol obsiahnuť jeden člen. Čím je táto skupina diferencovanejšia, a pri tom v podstatných zásadách viery jednoliatejšia, tým je väčší predpoklad, že ich názory a postoje sa široko spoločensky uplatnia a zhodnotnia. Sociabilita tu vystupuje ako schopnosť patriť k celku napriek odmietaniu jeho postojov a vlastnej snahe o nenásilné pretváranie každého jej jedinca. Táto skupina sa utvára pre vnášanie kresťanských zásad do spoločenských štruktúr, ktoré sú vystavané na každodennej prospechovej osožnosti, s cieľom, ktorý mnoho krát prevyšuje osobné poslania každého jedinca a je zameraný na gradujúcu celospoločenskú úroveň.


3. Potreba, príčina vzniku a úloha kresťanskej skupiny

”V nevyhnutných veciach jednota, v neistých sloboda, v ostatných láska.” [2(101)]
Položme si otázku: Ako vieme, že spoločnosť potrebuje práve tieto skupiny? Donedávna sa v spoločnosti udržiaval názor, že politika, spoločnosť, umenie, ekológia, pedagogika, atď., sa majú rozvíjať len podľa imanentných zákonov, typických pre ich spoločenskú funkciu a význam. Súčasný stav spoločnosti však naznačuje, že tieto činitele nemožno chápať izolovane a jednoznačne, ale že treba zdôrazňovať ich prepojenie a duchovný zmysel. A to je práve úlohou kresťanskej skupiny: postupne vnášať do spoločnosti ideály kresťanského porozumenia a lásky. Hľadá sa spôsob, ako evanjeliové zásady vnášať do spoločenských štruktúr s nebadanou razanciou. Je to neľahká úloha, pretože chýbajú skúsenosti, podnety a odvaha z minulosti, kedy sa umelo vytvárala hranica medzi spoločenským podnikaním a duchovným poslaním kresťanstva. Súčasnosť poukazuje na to, že spoločenským štruktúram treba dať kresťanský duchovný rozmer - založený a postupne prežívaný v skupinách zatiaľ elementárne slabých a mnoho krát vytvárajúcich dojem bezradnosti.