V oboch publikáciách som sledoval problematiku politickej teológie, ktorú v druhom spomínanom diele analyzujú najmä protestantskí teológovia: Karl Barth, Rudolf Bultmann a najmä Jürgen Moltmann.
Z katolíckych teológov ma zaujal hlavne Johann Baptist Metz a Edward Schillebeeckx o spiritualite Východu a Západu, prevažne filozofického zamerania. Po prečítaní spomínaných úvah môžem konštatovať vyzývavý ekumenický predpoklad vzhľadom k riešeniu spoločenských problémov, teda že sa tu zdôrazňuje kresťanský postoj bez ohľadu na historické tradície jednotlivých vierovyznaní. Dobre to vystihuje Melzova charakteristika, ktorý o základnej črte aktuálneho teologického vedomia napísal: „Chce, aby sa kresťanské slovo stalo spoločensky účinným slovom. Hľadá kategórie, ktoré neslúžia iba na osvetlenie vedomí, ale na ich transformáciu.“ [3(232)]
Na záver tejto vklenutej kapitoly medzi myšlienkami o kresťanskej skupine v spoločnosti, ktoré som uviedol v prvej časti práce, rád by som uviedol isté súvzťažnosti medzi politickou teológiou a politickou etikou, tak ako ich konkretizoval v aktuálnych podmienkach v roku 1984 Jütgen Moltmann: 1. boj za ekonomickú spravodlivosť proti vykorisťovaniu človeka človekom, 2. boj za ľudské práva a za slobodu proti politickému utlačovaniu človeka človekom, 3. boj za ľudskú solidaritu proti kultúrnemu, reálnemu a sexuálne motivovanému odcudzeniu človeka zo strany človeka, 4. boj za ekologický mier s prírodou proti priemyselnému ničeniu prírody zo strany človeka, 5. boj za istotu proti apatii v osobnom živote. [3(246)]

9. Súčasná situácia v postavení a význame kresťanských skupín na Slovensku
V predchádzajúcej kapitole som charakterizoval postavenie kresťansky orientovanej skupiny na priesečníku otvorenej a dynamickej etapy a situácie, v ktorej sa nachádzajú prvky myslenia a konania z minulosti, pričom sa však súčasne neustále viac a viac vynára potreba premyslene, s prehľadom a perspektívne predvídať budúcnosť. Uvažoval som nad tým, akou formou a akými spôsobmi by sa mohla prejavovať kresťanská skupina v súčasnosti a ukázalo sa, že najdôležitejšia potreba sa rysuje v kresťanských odboroch, ako v protiváhe k pozostatkom pretrvávajúcich komunistických odborov, ktoré aj po roku 1989 pokračujú v duchu nenávisti a tradičnej ideológie triedneho boja. Tieto bývalé odbory pokračujú vo svojej činnosti pod názvom KOZ SR. Odcitujem časť zo stanoviska Nezávislých kresťanských odborov Slovenska (NKOS) z 3. apríla 2003. „Odbory KOZ SR zdedili po ROH celú členskú základňu, hnuteľný a nehnuteľný majetok a pre kresťanské odbory nezostalo nič.