Predstavovanie

Nadviazať osobnú známosť tým, že sa niekto sám predstaví inej, predtým neznámej osobe, možno pri najrozmanitejsích príležitostiach. Robíme to spravidla vtedy, keď sami máme záujem s niekym sa zoznámiť a ak predpokladáme, že si to želá aj druhá strana. Nepredstavujeme sa bez zjavného a prijateľného dôvodu. Ak muž pomáha vo vlaku zložiť kufor, či v autobuse detský kočík alebo ponúkne miesto a sedenie, nie je to ešte dôvod na zoznámenie. Netreba sa predstavovať ani keď žiadame o malú službu pri žiadani informácie. Zmyslom predstavenia je zbavovať sa anonymity, uvádzanie neznámeho jedinca do konkrétnej spoločenskej situácie. Po predstavení sa z neznámeho pána stáva muž s menom. Nemusíme sa predstavovať kdekoľvek, kde je zhromaždení väčší počet ľudí. Anii susedovi vo vlaku, autobuse, kine či divadle. Predstavenie je nevyhnutné, ak chcem na verejnosti osloviť všeobecne námu osobu. Vhodné je predstavenie pri tanci, ak muž vyzve ženu do tanca niekoľkokrát, stáva sa predstavenie nevyhnutným. Muž sa musí predstaviť žene, ak tozhovor presiahne zdvorilostné frázy. Nijaká žena, ktorá chce byť pokladaná za dámu, by sa nemala baviť s mužom, ktorého nepozná po mene. Je to pravidlo, ktoré sa v dnešnej dobe môže zdať zastaralé, ale má svoju logiku. Dievčatá by totiž mohli dôjsť k nepríjemným prekvapeniam. Žena má výsostnejšie, prednostnejšie postavenie, nemusí prezradiť svoje meno. To neplatí, ak má žena iniciatívnu úlohu v akomkoľvek obchodnom rokovaní. Hostiteľ by mal predstaviť hostí, nadriadený podriadeného. Zarážajúce je, že práve toto pravislo sa často ignoruje. Veľakrát je nastupujúci pracovník ponechaný sám na seba a záleží na jeho iniciatíve ako a kedy sa s ostatnými zoznámi, čo môže byť pre konzervatívne založených jedinco ťažké, pretože predchádzajúce spoločenské pravidlá túto možnosť priameho predstavenia v podstate nedovoľovali, bolo potrebné predstavenie treťou osobou. Bezprostredný priamy nadriadený by mal svojho podriadeného predstaviť všetkým spolupracovníkom. Rodičia by mali predstavovať aj svoje deti, čo nie je navyhnutne potrebné, ale veľmi vhodné. Tým totiž učia svoje deti spoločenskému styku, podporujú ich sebavedomie a individualitu. Rodičia by mali tiež trvať na tom, aby im deti predtavili svojich kamarátov.
Pri rôznych rekreačných alebo liečebných pobytoch sa pacienti zoznamujú na spoločnom zoznamovacom večierku, kde obvykle povedia svoje meno, bydlisko a zamestnanie.