Rytiny v Nazce - Letisko ufónov?

V odľahlej púštnej časti Peru ktosi v dávnej minulosti vytvoril najpodivuhodnejšiu galériu na svete. Obrovské kresby zvierat, rastlín, ľudí, geometrické útvary i kilometre dlhé čiary patria k najväčším záhadám v dejinách ľudstva. Kto, ako a prečo ich sem vyryl? Boli to mimozemšťania? Alebo pochádza vysvetlnie zo Zeme?
Prvýkrát sa o nich zmieňujú španielski kronikári v 16. storočí. Sudca Luis de Monzon vo svojich zápiskoch spomína stopy starodávnych ciest, ktoré nikam nevedú a v roku 1553 zaujali "znaky v púšti" aj kronikára Cieza de Leóna. Potom však resby upadli do zabudnutia, až kým ich v 20. rokoch 20. storočia naspozorovali prví piloti prelietavajúci Andy. Takmer tristo obrazcov obrovských rozmerov - čiary sú dlhé až deväť kilometrov - je totiž rozpoznateľných len z výšky.
S najväčšou prevdepodobnosťou ich vyryli príslušníci prastarej juhoamerickej civilizácie, kultúry Nazca, ktorá zažila najväčší rozkvet v rokoch 200 pred n. l. až 600 n. l. Keďže po sebe nezanechali písomné pamiatky, všetko, čo o nich vieme, dedukujeme len z archeologických nálezov. Stavali si jednoduché príbytky s kamennými základmi a stenami z konárov, no vybudovali aj známe sídlo Cahuachi s príbytkami na pyramidálnych základoch a múrmi z tehál zo sušeného blata. Mŕtvych pochovávali v embryonálnej polohe a obklopili ich množstvom šperkov a pestrofarebnou keramikou so vzormi podobnými obrazcom v púšti. Boli to zrejme roľníci obrávajúci planiny na pobreží Tichého oceánu a život v nehostinnej púšti ich donútil vybudovať dômyselný zavlažovací systém. Dôležitou súčasťou ich života bolo náboženstvo a rituály. Predpokladá sa, že každy rod mal vlastného boha v podobe zvieraťa, ktorý ho chránil.
Všetky rytiny vytvorili ich autori ručným zoškrabávaním vrchnej černkastej vrstvy piesku, kým nenarazili na žlté skalné podložie. Približne 500 rokov pred naším letopočntom vznikli špirálové obrazce a o niečo neskôr kresby zvierat - opice, kosatky, hada, lamy, jaštera, pavúka a vtákov. Podstatne väčšie geometrické útvary: priamky, trojuholníky a lichobežníky sa síce tiež pripisujú kultúre Nazca, mnohé sa však datujú až po roku 700. Ich línie sú také rovné, akoby ich narysovali pomocou pravítka. Nazcovia si zrejme pomáhali povrazmi a tyčami, no záhadou zostáva, ako mohli dosiahnuť takú zarážajúcu presnosť, keď kresby vidieť len z vtáčej perspektívy. Podľa jednej teórie uživali drogy, vďaka ktorým sa v halucinogénnych stavoch vznášali nad krajinou.

No oveľa reálnejšie je tvrdenie, že Nazcovia lietali v balónoch vyrobených z pevnej, hustej tkaniny a naplnených teplým dymom. Takáto látka sa skutočne našla v pohrebiskách a na keramike z Nazcy sú aj vzory pripomínajúce balóny. A na miestach, kde sa končia čiary, našli archeológovia začiernené kamene - vari štartovacie plochy pre balóny?
Rovnako existuje viacero teórií aj o samotnom význame kresieb. Nektorí odborníci ich považujú za symboly zasvätené horským božstvám, iní za pristávacie dráhy mimozemšťanov. Nemecká matematička Maria Reicheová, ktorá zasvätila Nazce celý život - jej zásluhou sa v roku 1995 dostala Nazca na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO - sa zase domnievala, že sú astronomickým kalendárom, slúžiacim na určovanie začiatku obdobia dažďov a znázorňujúcim deje na oblohe. Astronóm Gerald S. Hawkins, známy svojím výskumom v Stonehenge, pomocou počítača porovnával vybraný súbor obrazcov s dráhami 45 najjasnejších hviezd na oblohe. Nenašiel však žiadne súvislosti. Ďalšia skupina vedcov sa domnieva, že kresby boli súčasťou náboženských rituálov. Kým zvieracie symboly predstavovali rodových bohov, pri čiarach a geometrických obrazcoch sa konali bohoslužby.
Nové svetlo na význam kresieb vrhol Američan David Johnoson. Znázorňujú vraj miesta, kde sa nachádzala drahocenná podzemná voda. Jeho myšlienku potvrdzujú nálezy zvyškov prastarých akvaduktov, ktoré boli súčasťou zavlažovacieho systému a sú rovnako staré ako rytiny. A nedávne geologické a hydrologické výskumy dokázali, že čiary a lichobežníky skutočne tvoria obrovskú mapu podzemého vodného systému tejto oblasti. Aký zmysel však majú potom zvieracie, rastlinné a ľudské motívy?
V odbornom svete dnes prevláda názor, že kresby plnili viacero funkcií súvisiacich s vodou a rituálmi na jej privolanie. Takmer s definitívnou istotou vieme však len to, že jedno z najdráždivejších tajomnsiev nášho sveta zrejme už nikdy nevyriešime.

Mimochodom: - kresby sa rozprestierajú na ploche 520 kilometrov švorcových
- medzi najväčšie obrazce patrí opica - široká vyše 100 metrov a vysoká 78 m. Každý obrazec je vytvorený jedinou neprerušenou čiarou.
- pavúk má na jednej nohe znázornený kopulačný orgán, ktorý je viditeľný iba mikroskopom!
- čiary sú také rovné, že pri vytyčovaní Panamerickej magistrály sa jej stavitelia držali jednej z nich.

Zdroje:

tv komplet 17/03 -