Zastavenie dýchania:

Dýchanie sa môže zastaviť z týchto príčin:

- pri vážnom poranení dýchacích orgánov [pľúca, hrudník], pričom prvá pomoc nebýva úspešná

- pri zásahu do hlavy, keď prechodne alebo trvale ochrnie mozgové ústredie, ktoré riadi dýchanie, pretože sa nepoškodia dýchacie orgány, možno pomocou umelého dýchania obnoviť činnosť mozgového ústredia a tým aj dýchania,

- pri upchatí dýchacích ciest [ústa, nos, nosohltan, hlasivková štrbina] slinami, krvou, zubnou protézou, u bezvedomého pri polohe na chrbte skĺznutým jazykom a pod., pričom ani mozgové ústredie ani dýchacie orgány nie sú poškodené, takže po uvoľnení dýchacích ciest môže ranený začať aj sám od seba dýchať,

- zastavením činnosti srdca.

Zastavenie dýchania z akejkoľvek príčiny znamená vždy bezprostredné ohrozenie života, počas jednej minúty sa totiž zastaví aj činnosť srdca, takže sa kyslík nedostáva k bunkám, tkanivám a orgánom, čím sa mozgové bunky veľmi rýchlo poškodzujú a v priebehu 3 – 4 minút odumrú, takže nastane smrť. Postihnutému možno ešte zachrániť život, ak mu do 3 – 4 minút uvoľníme dýchacie cesty a dáme umelé dýchanie z pľúc do pľúc. Aj keď je po tomto čase záchrana života nepravdepodobná, je našou morálnou povinnosťou pokúsiť sa o ňu, pretože niekedy môže byť úspešná. Aby sme zbytočne nestrácali drahocenný čas zisťovaním, či postihnutý dýcha alebo nie, musíme postupovať tak, akoby nedýchal, t. j. okamžite na mieste nehody mu zakloníme hlavu dozadu a pritlačíme sánku k čeľusti, prípadne mu niekoľkokrát vdýchneme do nosa. Potom ho urýchlene prenesieme na bezpečné miesto, pričom hlava musí byť neustále v záklone, položíme ho na zem a pokračujeme v umelom dýchaní, prípadne urobíme aj masáž srdca, kým nezačne sám pravidelne dýchať. Prevoz do nemocnice je aj po obnovení dýchania nevyhnutný.

Technika uvoľňovania dýchacích ciest:

Postihnutému rýchlo otočíme hlavu nabok, omotáme si vreckovku okolo ukazováka, ktorým po otvorení úst vyčistíme ústa od slín, krvi a pod. Cudzie telesá [zubnú protézu, sklo a pod.] mu z úst odstránime.
Nos urobíme priechodným tak, že dvoma prstami vytlačíme jeho obsah.
Nosohltan uvoľníme od skĺznutia jazyka tak, že jednu ruku položíme na vlasatú časť hlavy nad čelom, druhú pod bradu a čo najviac mu zakloníme hlavu dozadu, pričom mu pritlačíme sánku [bradu] k čeľusti. Tento záklon hlavy je jeden z najdôležitejších úkonov pri obnovovaní dýchania, preto ho nikdy nemožno vynechať.