Včas urobený záklon hlavy môže neraz aj bez umelého dýchania zachrániť postihnutému život.

Technika umelého dýchania z úst do úst:

Postihnutému zakloníme hlavu dozadu, ale tak, aby sme nepritlačili jeho k čeľusti, lebo musí mať ústa otvorené. Uchopíme mu sánku a ťaháme ju dopredu. Prstami druhej ruky mu stláčame z bokov nozdry, aby mu vdychovaný vzduch neunikal nosom. Potom hlboko do seba vdýchneme, našpúlime si pery, priložíme ich vzduchotesne okolo jeho úst a vdýchneme. Po úspešnom vdychu otočíme svoju hlavu k jeho hrudníku a uvoľníme mu nos, aby mohol ľahšie a rýchlejšie vydýchnuť. Keď vydýchol, vdýchneme znova do seba vzduch, stlačíme mu nozdry, otočíme svoju hlavu späť, priložíme svoje pery znova okolo jeho úst a znova doň vdýchneme. Celý proces opakujeme, až kým postihnutý začne dýchať sám.