reagujú na ňu.
Monologické typy zobrazovacích žánrov
Rozhlasový fejtón
Črta
Rozhlasové rozprávanie

Syntetické typy zobrazovacích žánrov
Rozhlasová reportáž:
Priama reportáž
Montovaná rozhlasová reportáž


ROZHLASOVÝ KOMENTÁR

Rozhlasový komentár je monológ, ktorý prináša súbor informatívnych údajov, ich rozbor, ako aj postoj komentátora k aktuálnej, spoločensky významnej téme.
Je to publicistický žáner rozborového charakteru, prostredníctvom ktorého autor aktuálny jav z hľadiska širších spoločenských súvislostí
- vysvetľuje problematiku z viacerých hľadísk
- hodnotí
- zovšeobecňuje
- zaujíma k nemu určité konkrétne stanovisko. - toto stanovisko dokladá jasnými faktami a argumentmi s cieľom presvedčiť o ich správnosti poslucháča.

Rozhlasový komentár má v súčasnom svete rýchleho toku informácií dôležité spoločenské poslanie:
- orientovať verejnosť v dôležitých politických, ekonomických, spoločenských otázkach,
- pomáhať poslucháčovi pri vytváraní vlastného názoru
- vtiahnuť poslucháča do spoločenského diania a problémov. - nezanedbateľná úloha komentára je rozšíriť poznanie poslucháča v oblasti komentovanej témy i v širších spoločenských súvislostiach
Významnú úlohu z hľadiska účinnosti komentára zohráva:
- správna znalosť poslucháčskej verejnosti
- odhad, do akej miery je potenciálny poslucháč o predmete informovaný. - aj informovaného poslucháča možno získať, zaujať dobre komponovaným prístupom k téme
- účinnosť komentára zvyšuje vystúpenie osobnosti komentátora ako autora aj interpreta v jednej osobe
- účinnosť zvyšuje i možnosť zaradenia zvukového dokumentu - v úlohe, pozícii citátu, ilustrácie, dôkazu, impresie či provokácie
- charakter rozhlasového komentára závisí aj od vysielacieho času, teda, či ide o jeho zaradenie v rannom vysielacom čase, napoludnie, večer, či v nočnom vysielaní.

Princípy tvorby rozhlasového komentára
1. kompozičné členenie prispôsobuje redaktor aktuálnej tematickej expozícii. Obsahovú štruktúru komentára určuje autorský zámer.

2. komentátor má používať jasnú, zrozumiteľnú reč, prinášať nové, neošúchané argumenty a fakty, resp. vlastné poznatky a skúsenosti. Osobná, živá zainteresovanosť autora o komentovaný jav je účinnejšia než odosobnené, oficiálne zreprodukovanie oficiálneho stanoviska z kompetentných miest. 3. dôležitým špecifickým znakom komentára je možnosť priameho autorského prednesu. V rozhlase je autor väčšinou i interpretom komentára, z čoho vyplýva možnosť hlasovo vyjadriť osobný vzťah k problematike.
4. prchavosť hovoreného prejavu si vyžaduje opakovať niektoré kľúčové slová a fakty, opakovanie hlavných myšlienok
5. zvyšovanie prehľadnosti možno dosiahnuť prostredníctvom častých čiastkových záverov
6. v závere celú problematiku je potrebné zhrnúť - kulminácia argumentov v záverečnej pointe
7.