Publicistika rozhlasovej žurnalistiky

Klasifikácia
Triedenie rozličných typov rozhlasových útvarov je prirodzenou potrebou odlišovať v procese tvorby javy všeobecné od špecifických, so zreteľom na spôsob a zámer zobrazenia. Rozhlasová tvorba zahŕňa v sebe dve výrazne odlišné oblasti tvorby, i keď často integrované, a to oblasť publicistickej a umeleckej tvorby. Rozhlasový žáner predstavuje osobitnú kategóriu. Celú klasifikačnú reťaz možno označiť takto: druh(Publicistika) - žáner - žánrová forma, resp. skladba. Publicistický druh predstavujú všetky slovné útvary žurnalisticko-dokumentárneho charakteru. Rozhlasová tvorba a jej technické prostriedky poskytujú mimoriadne možnosti vytvárať zložené kompozície z menších zvukových útvarov. Ide o možnosti natoľko bohaté a výrazné, že niektorí autori pokladajú jedine takéto formy za špecificky rozhlasové. Takáto podoba rozhlasovej tvorby má heterogénnu štruktúru a predstavuje zloženú stavbu z viacerých žánrovo odlišných elementov, čím sa vlastne vymykajú zo žánrovej klasifikácie. Špecifickou zvláštnosťou takýchto útvarov je ich celková skladba, makroštruktúra diela, teda vzťah častí k celku. Nazývame ich rozhlasovými skladbami. Rozlišujeme tri typy skladieb, pričom hlavné rozlišovacie kritérium vychádza z charakteru štruktúry. Teda špecifickým princípom skladby je jej zložitosť štruktúry skladby. Rozlišujeme tri základné skupiny rozhlasových skladieb:
1. ZOSTAVA - ako najjednoduchší typ skladby, zoradenie menších samostatných útvarov do určitého vysielacieho sledu
2.MONTÁŽ - ako skladba relatívne samostatných častí, ale v istom vnútornom vzťahu, ktoré sú spojené do výrazného štrukturálneho celku
3. PÁSMO - ako najzložitejšia rozhlasová skladba, v ktorej sú všetky časti podriadené celkovému zámeru i určujúcemu spôsobu zobrazenia. Má zložitú vnútornú štruktúru, pričom vonkajšou kompozíciou neoddeliteľných častí sa približuje k homogénnej žánrovej forme. Sekundárne možno triediť rozhlasové skladby podľa jednotlivých rozhlasových druhov - podľa všeobecnej zobrazovacej metódy - na spravodajské, analytické, dokumentárne, básnické, prozaické, dramatické a pod.

V rozhlasovej tvorbe v praxi sa stretávame vo veľkej miere s kombinovanými typmi nielen žánrov ale i skladieb.
Pre lepšiu názornosť treba spomenúť typické príklady takýchto rozhlasových skladieb teda formy skladieb:
Zostavy - rozhlasový blok, hudobné koncerty, rozhlasové noviny
Montáže - magazín, estráda, revue
Pásmo - fíčer, kabaret


V porovnaní s predchádzajúcou - spravodajskou - žánrovou skupinou, ktorej dominantnou funkciou je podať čistú aktuálnu informáciu, v publicistických žánroch ide predovšetkým o prienik do hĺbky danej skutočnosti a jej podstaty. Aj v tejto žánrovej skupine vychádzame z informácie ako zo základu žurnalistiky, avšak informácia je iba východiskom, rozhodujúcim momentom sa stáva analýza, vysvetlenie, postoj, názor, stanovisko. Na základe tejto orientácie publicistickej žánrovej skupiny vyplýva i mnohostrannejšie využívanie jazykovo-štylistických, kompozičných, zvukových a iných výrazových prostriedkov. Práve táto rovina žurnalistického stvárnenia je jedným z dôležitých predpokladov pre vnútorné členenie celej skupiny na:
Žánre rozborového - analytického charakteru
Výrazové prostriedky tu majú predovšetkým vecný, pojmovo logický charakter, ktorý vyplýva z dominantného zamerania na racionálne vplývanie na poslucháča
Žánre emocionálneho charakteru
V tejto skupine sa odráža snaha pôsobiť silnejšie na city človeka, ktorá je podmienená využívaním umelecko-zobrazovacích prostriedkov, a to v jazyku, kompozičnej, režijnej i interpretačnej rovine.
Obe tieto podskupiny spája spoločný základ, ktorý vyplýva z ich príbuznej funkčnosti ako aj hĺbky prenikania k podstate aktuálnej spoločenskej problematiky.

Analytické žánre
Vychádzajú zo spravodajských faktov, budujú na nich, rozvíjajú a odkrývajú podstatu problému. Kým pre spravodajské žánre je charakteristické oznámenie faktov so zámerom informovať, signalizovať, referovať bez zhodnocovania špecifikom analytických žánrov je práve hodnotiaci prístup k faktom. Analytické žánre používajú metódu rozboru výkladu a zovšeobecňovanie.

Tieto prístupy sa realizujú do rozličných hĺbok (rozbor komplexný, čiastkový, priebežný) a na rozmanitej úrovni poslucháča (pre odborníkov, laikov, mládež…)

Predmetom žánrov analytického druhu sú:
- aktuálne udalosti, javy, výpovede - teda spravodajské fakty, na ktoré možno z hľadiska ich významu pre súčasnosť objavovať v súvislostiach s inými udalosťami, a to historicky i perspektívne
- témy aktuálne ako odraz spoločenského pohybu
- témy s relatívne trvalou aktuálnosťou - osveta, výchova, chronické spoločenské javy.

Náplňou analytických žánrov je teda:
výklad faktu, vysvetlenie príčin, objasnenie výsledkov, náčrt vývojovej reťaze, zaujaté stanovisko.
Ide o formovanie mienky dospelých, kde sa predpokladá a rešpektuje určité kvantum vlastných skúseností , postojov a názorov.
Výrazným prvkom analyzujúcich žánrov je moment napätia , ktorý pochádza zo samotnej podstaty problému, ako aj z analytickej metódy spracovania ( v komentári citátmi, v besede polemikou...)
V analytickom žánri sa výrazne prezentuje novinárska osobnosť komentátora, reportéra, moderátora diskusie. Jeho úsilie smeruje k silnej a objavnej argumentácii, k zvukovodramatickej výstavbe spontánneho autentického prejavu.

Členenie:
Monologické typy analytických žánrov:
Rozhlasový komentár
Poznámka
Recenzia
Príhovor
Poznámka
Glosa


Dialogické typy analytických žánrov
Interview
Portrérové interview

Syntetické typy analytických žánrov
Beseda a diskusia

Skladby:
Rozhlasový rozbor
Publicistický prierez
Publicistická mozaika
Publicistické pásmo

Umelecko-publicistické (zobrazovacie) žánre

Tieto žánre integrujú v sebe dva predchádzajúce druhy. spravodajský a analytický a rozvíjajú ich v tretej dimenzii, ktorú možno nazvať ako zobrazovacie postupy. Odhaľujú zmysel a podstatu, význam opisovanej skutočnosti na reakciách nielen rozumových, ale aj citových, teda komplexne ľudských.
Umelecko-publicistické postupy sa realizujú:
- prítomnosťou osobnej svedeckej výpovede reportéra
- využitím obrazných prvkov v tvorbe
- špecifickou kompozíciou dejových zvukovo-autentických prvkov
uvedené prvky podmieňujú zobrazovací charakter zvukovo-dokumentárnych žánrov, dodávajú im zvýšenú sugestívnosť, a v konečnom dôsledku i účinnosť. V žánroch tohto charakteru sa môžu maximálne uplatniť všetky špecifické rozhlasové žurnalistické prostriedky: pohotovosť, autentickosť, spontánny rozhlasový prejav. Žánre zobrazovacieho typu sú zamerané na formovanie poslucháča emotívnou metódou. Východiskom sú vždy reálne údaje, podrobná znalosť súvislostí - zo strany redaktora, ako aj jeho subjektívny zážitok a stanovisko. Pre tieto žánre sú vhodné najmä témy, v ktorých je prirodzený dynamizmus a dejový pohyb. Ide predovšetkým o tieto javy:
- udalosti, ktoré obsahujú veľký emocionálny kontext (slávnosť, katastrofy, rekordy)
- komplex faktov, sledovanie reťaze príčinnosti a následnosti verejných procesov, pričom sleduje nielen racionálne jadro faktov, ale aj psychologickú a citovú výstavbu diela
- pocitový mikrosvet jednotlivca
V týchto žánroch nejde len o zvukový odraz a rozbor samotnej skutočnosti, ale o obraz ľudí, ktorí túto skutočnosť realizujú, príp.

reagujú na ňu.
Monologické typy zobrazovacích žánrov
Rozhlasový fejtón
Črta
Rozhlasové rozprávanie

Syntetické typy zobrazovacích žánrov
Rozhlasová reportáž:
Priama reportáž
Montovaná rozhlasová reportáž


ROZHLASOVÝ KOMENTÁR

Rozhlasový komentár je monológ, ktorý prináša súbor informatívnych údajov, ich rozbor, ako aj postoj komentátora k aktuálnej, spoločensky významnej téme.
Je to publicistický žáner rozborového charakteru, prostredníctvom ktorého autor aktuálny jav z hľadiska širších spoločenských súvislostí
- vysvetľuje problematiku z viacerých hľadísk
- hodnotí
- zovšeobecňuje
- zaujíma k nemu určité konkrétne stanovisko. - toto stanovisko dokladá jasnými faktami a argumentmi s cieľom presvedčiť o ich správnosti poslucháča.

Rozhlasový komentár má v súčasnom svete rýchleho toku informácií dôležité spoločenské poslanie:
- orientovať verejnosť v dôležitých politických, ekonomických, spoločenských otázkach,
- pomáhať poslucháčovi pri vytváraní vlastného názoru
- vtiahnuť poslucháča do spoločenského diania a problémov. - nezanedbateľná úloha komentára je rozšíriť poznanie poslucháča v oblasti komentovanej témy i v širších spoločenských súvislostiach
Významnú úlohu z hľadiska účinnosti komentára zohráva:
- správna znalosť poslucháčskej verejnosti
- odhad, do akej miery je potenciálny poslucháč o predmete informovaný. - aj informovaného poslucháča možno získať, zaujať dobre komponovaným prístupom k téme
- účinnosť komentára zvyšuje vystúpenie osobnosti komentátora ako autora aj interpreta v jednej osobe
- účinnosť zvyšuje i možnosť zaradenia zvukového dokumentu - v úlohe, pozícii citátu, ilustrácie, dôkazu, impresie či provokácie
- charakter rozhlasového komentára závisí aj od vysielacieho času, teda, či ide o jeho zaradenie v rannom vysielacom čase, napoludnie, večer, či v nočnom vysielaní.

Princípy tvorby rozhlasového komentára
1. kompozičné členenie prispôsobuje redaktor aktuálnej tematickej expozícii. Obsahovú štruktúru komentára určuje autorský zámer.

2. komentátor má používať jasnú, zrozumiteľnú reč, prinášať nové, neošúchané argumenty a fakty, resp. vlastné poznatky a skúsenosti. Osobná, živá zainteresovanosť autora o komentovaný jav je účinnejšia než odosobnené, oficiálne zreprodukovanie oficiálneho stanoviska z kompetentných miest. 3. dôležitým špecifickým znakom komentára je možnosť priameho autorského prednesu. V rozhlase je autor väčšinou i interpretom komentára, z čoho vyplýva možnosť hlasovo vyjadriť osobný vzťah k problematike.
4. prchavosť hovoreného prejavu si vyžaduje opakovať niektoré kľúčové slová a fakty, opakovanie hlavných myšlienok
5. zvyšovanie prehľadnosti možno dosiahnuť prostredníctvom častých čiastkových záverov
6. v závere celú problematiku je potrebné zhrnúť - kulminácia argumentov v záverečnej pointe
7.

pri tvorbe možno uplatniť zvukový dokument:
- reportážny záber z verejnej udalosti
- záznam z vysielania
- doplnková rozhovor zo štúdia
- zvukový dokument v rámci celej plochy komentára

Komentár diferencujeme podľa vybranej témy na:
Polemický - polemická a kritická črta dominuje
bilancujúci
kritický
apologetický - orientovaný na obhajobu

Charakter komentára taktiež závisí od časového úseku, ktorý tento komentár zhodnocuje. Z hľadiska časovej frekvencie a povahy komentovaných udalostí triedime komentáre na :
komentár dňa - hodnotí hlavnú, významnú udalosť dňa
komentár týždňa - zhŕňa udalosti uplynulého týždňa a zovšeobecňuje ich zo širších časových a spoločenských hľadísk
komentár - bilancia mesiaca

Vnútorné - tematické členenie komentára ( v praxi sa vyskytujú najmä tieto druhy):
Vnútropolitický komentár
Komentuje dôležité aktuálne javy vnútroštátneho charakteru:predpisy, zákony, dokumenty, udalosti politického, ekonomického, kultúrneho života.

Zahraničnopolitický komentár
Má za úlohu vysvetliť poslucháčovi zahraničnú problematiku, postoj vlády k téme, vysvetliť politický problém, udalosť v inej krajine
Odborný komentár
ktorý hodnotí problém alebo tému z určitej špeciálnej oblasti života spoločnosti - hospodárstvo, kultúra, šport,...
Výstavba rozhlasového komentára rešpektuje klasický trojčlenný model.
1. úvod, v ktorom autor upúta pozornosť poslucháča a naznačí aktuálny problém
2. vlastné objasnenie - argumentácia. Argumenty tvoríme tak, aby základnú myšlienku vyzdvihli a nie potlačili. 3. zovšeobecnenie, zhrnutie, záver - musia umocňovať základnú myšlienku s cieľom podnietiť poslucháča v tvorbe jeho názoru, prípadne aktivity.

Rozhlasový komentár má obmedzený časový rozsah ( cca 3-6 min.), z čoho vyplýva potreba redukovať informácie o komentovanom jave na nevyhnutné minimum, aby sa v množstve detailov nestratila podstata, teda i autorove stanovisko, orientovanie poslucháča a aktualizačný i akčný moment

V rozhlasovej žurnalistike patrí komentár spolu so správou medzi najúčinnejšie žánre najmä v rámci politicko-ekonomickej problematiky. Prednosťou rozhlasového komentára v porovnaní s tlačovým komentárom je pohotovejšie hodnotenie udalostí, aktuálnej problematiky. Práca komentátora si vyžaduje systematické štúdium širokého registra politickej, odbornej i umeleckej literatúry, hĺbkové štúdium zvereného odboru, vlastné excerpovanie odborných časopisov, vlastná dokumentácia a pod. Nároky na prácu komentátora sú vysoké i v súvislosti s pohotovou schopnosťou reagovať na aktuálnu problematiku v pomerne krátkom čase.

Ak sa intelektuálne fondy intenzívne nedopĺňajú, dochádza k zosunu do rutinérskej polohy a povrchnosti Vzhľadom na to, že obsiahnuť celú šírku aktuálnej spoločenskej problematiky je často nad rámec možností redakčného kolektívu, redakcie si pre komentátorskú činnosť vytvárajú stály okruh odborných spolupracovníkov - autorov, konzultantov.

POZNÁMKA
Poznámka dopĺňa aktuálny jav alebo problém jedným aspektom, podrobnosťou, zaujímavosťou, postrehom, súvislosťou.
Je to operatívny rozhlasový žáner, v ktorom sa pojednáva o jednej stránke aktuálneho javu, alebo problém vysvetľuje z nového hľadiska. Jazyk a štýl majú logicko-pojmový charakter. Autor pri tvorbe využíva spravodajské i komentátorské štylistické postupy. Poznámka obsahuje určitú mieru hodnotenia. Záver môže byť objasňujúci, upozorňujúci a relaxačný. Vzhľadom na kratší rozsah má poznámka tendenciu k zovretejším vetným väzbám. Vrcholí pointou v závere. Podobne ako glosa môže obsahovať vtipné pointovanie myšlienky.

GLOSA
Podobne ako poznámka slúži tento žáner k osvetleniu jednej stránky aktuálneho javu. Od poznámky sa líši výraznejším používaním beletristických jazykových prvkov a taktiež sklonom k umeleckým stvárňovacím prostriedkom, ako je metafora, zveličovanie, irónia, sarkazmus. Glosa je nástrojom spoločenskej kritiky. Neočakávame od nej, že problém vyrieši. Jej úlohou je, že na problém upozorní a podnieti.

RECENZIA
Je to publicistický rozbor udalosti, ktorá sa už stala, doplnený stanoviskom recenzenta, so zámerom okrem upozornenia orientovať poslucháča, doplniť jeho informácie a postoje k udalosti, predovšetkým z oblasti kultúrnej a umeleckej tvorby. Na rozdiel od komentára, ktorý zaujíma stanovisko k deju práve prebiehajúcemu, prípadne budúcemu, recenzia sa zaoberá udalosťou minulou. Funkciou recenzie je kriticky osvetliť a posúdiť hodnotu nového diela a tým posúvať estetické vedomie, orientáciu verejnosti. Recenzia na ilustráciu používa zvukový dokument - záber z divadla, koncertu, mikrodialóg s autorom, anketa ohlasov,...v takom prípade prerastá do syntetického typu žánra. Recenzia môže byť speakrovaná, prípadne ju číta autor. Pri recenzii treba brať do úvahy dva špecifické aspekty:
- spektrum rozhlasového adresáta si vyžaduje primerané jazykovoštylistické prostriedky
- rozhlasová recenzia môže uplatniť kritické názory na dielo nielen zo strany jedného recenzenta.

SÚDNIČKA
Je to rozbor aktuálneho konkrétneho súdneho prípadu so zámerom vyťažiť z kriminálnej atrakcie prípadu určité závery. Súdnička používa často zvukový dokument a niektoré umelecké postupy. Môže obsahovať opis trestného činu, opis diania v súdnej sieni, analýzu trestného činu, opis, analýzu súdnych záverov. Súdnička môže smerovať k humornejšie vystihnutiu podstaty, alebo naopak v prípade zložitého a vážneho prípadu môže dôraz zamerať na etickú a morálnu pointu.

PRÍHOVOR -BESEDNICA
Je to monotematický, ucelený úvahový monológ o univerzálnej spoločenskej téme, ktorý sa opiera o osobný zážitok, dojem, skúsenosť autora. Východiskom môže byť i list poslucháča.

Príhovor je vhodný na témy z okruhu životného štýlu, psychológie, etiky, estetiky, generačných problémov a pod. Štýl príhovoru sa približuje k štýlu kultivovanej hovorovej reči. Najdôležitejšou podmienkou úspešného príhovoru je výber témy a samozrejme autorský vklad.

DIALOGICKÉ TYPY
PUBLICISTICKÝ ROZHOVOR

Na rozdiel od rozhovoru spravodajského nielen informuje o aktuálnom jave, ale ho zároveň rozoberá, osvetľuje zo širších spoločenských súvislostí, vyslovuje stanovisko, zovšeobecňuje a snaží sa získať poslucháča. Interview vedie, otázky formuluje a uzatvára redaktor. Interview sa vyznačuje polemickým napätím, bezprostrednosťou, snahou dospieť k vyjasneniu sporných otázok.
Publicistický rozhovor si vyžaduje od redaktora - podmienky úspešného interview:
- výber aktuálnej témy so širokým spoločenským dosahom
- dôkladnú znalosť problematiky
- sústredenie problematiky do kľúčových, jasne formulovaných otázok
- výber partnera do rozhovoru, ktorý má diskusný talent, schopnosť vyjadriť stanoviská, názory
- regulovať jeho priebeh- redaktor má byť dobrý psychológ, dokáže navodiť potrebnú komunikačnú atmosféru, pohotovo reagovať na dialóg s respondentom
- triediť fakty
- pohotovo formulovať otázky smerom k podstate problému
- predchádzať roztrieštenosti a rozvláčnosti
- otázky a odpovede musia navzájom na seba nadväzovať
- dialogická forma, v porovnaní s monologickým komentárom, si vyžaduje hovorový, bezprostrednejší , voľnejší ráz prejavu
- publicistický rozhovor ma mať ucelený, funkčne štrukturovaný tvar
- častou chybou býva nepresná formulácia otázky, kladenie sugestívnych, alebo vylučovacích otázok , opakovaním slov otázky na začiatku odpovede, preskakovanie z problému na druhý bez kontinuity a pod.
Napísaný, štylizovaný rozhovor možno akceptovať iba vo výnimočných prípadoch - napr. v rámci špecializovaných vzdelávacích programov, kde sa vyžaduje jednoznačná presnosť formulácií, avšak i tu treba dbať na špecifiká sluchového vnemu prijímateľa.
V praxi sa ustálilo niekoľko podôb publicistického rozhovoru:
Rozhovor reportážny - námet tvorí dynamická báza udalosti
Rozhovor komentujúci - základ tvorí aktuálna spoločenská situácia, ktorá si vyžaduje bližšie vysvetlenie
Rozhovor rozborový - ide tu o závažný celospoločenský problém
Rozhovor portrétny - objektom je významná osobnosť. Dominuje informácia o človeku, osobnosti, tu je charakteristická tendencia k voľnejšie komponovanej konverzácii, k subjektívnym postrehom. Cieľom je tlmočiť osobné pocity, názory a hodnotovú orientáciu.

SYNTETICKĚ TYPY ANALYTICKÝCH ŽÁNROV:
ROZHLASOVÁ BESEDA
Je to špecifický rozhlasový žáner publicistickej skupiny, ide o analýzu problému. Na rozdiel od rozhovoru - vystúpenia dvoch účastníkov, v besede, v diskusii ide vždy o viacerých účastníkov, ktorí majú reprezentovať protichodné stanoviská, resp. sú schopní reagovať z rozdielnych zorných uhlov. Jeho hlavným znakom je kolektívne dialogické osvetlenie, rozbor, posúdenie a zovšeobecnenie aktuálneho spoločenského javu za účasti odborníkov z príslušnej tematickej oblasti. V besede-diskusii ide o analýzu problému.
Rozhlasová beseda má organizovaný charakter. Priebeh besedy riadi redaktor, má právo udeľovať slovo, prerušiť diskutujúceho, prípadne ho vyzvať k odpovedi. a dbá, aby sa otvorené či sporné otázky, ako aj celá problematika v prijateľnej miere uzatvorili. Pozícia hostí besedy má byť na rovnocennej úrovni, nikto nemá byť zvýhodnený, nikto z účastníkov besedy si nemá privlastňovať slovo na úkor druhého hosťa. Účastníkov volí redakcia tak, aby reprezentovali protichodné stanoviská alebo boli schopní rozoberať problém z rozdielnych zorných uhlov a odporných hľadísk.

V praxi sa ustálilo niekoľko žánrových foriem besedy:
Beseda diskusná - kolektívny rozbor, posúdenie pálčivého, obzvlášť naliehavého problému, vyžaduje si zvýšené nároky na prípravu, vedenie besedy, koncipovanie východísk a záverov, priebeh môže byť konfliktný, mala by však vyústiť do konštruktívneho záveru
Beseda odborná - rieši aktuálne otázky so zámerom poučiť, objasniť problém z rôznych hľadísk, rozšíriť poznanie. Beseda za účasti poslucháčov - priama a nepriama/telefonická účasť
Beseda nad dopismi poslucháčov - forma kontaktu rozhlasovej stanice s verejnosťou, týka sa najmä skladby a obsahu programu.
Všetky uvedené druhy rozhlasových besied sú podobne ako anketa založené na snahe prehlbovať spojenie, resp. prepojenie rozhlasového vysielania na poslucháča. Špecifickým spôsobom obohacujú kontaktové formy vysielania.


SKLADBY SYNTETICKÝCH ANALYTICKÝCH ŽÁNROV:
ROZHLASOVÝ ROZBOR
PUBLICISTICKÁ MOZAIKA
PUBLICISTICKÉ PÁSMO
PUBLICISTICKÝ PRIEREZ


Rozhlasový rozbor je publicistický žáner (aplikovaný z tlačovej podoby, resp. z odbornej literatúry)je to reťazovitá, článkovitá montáž vzájomne nadväzujúcich častí, ktoré stručne a vecne objasňujú určitý spoločenský jav. Tematicky sa orientuje najmä na verejný spoločenský stav určitého problému (chronické, resp. sporné spoločenské otázky). Rozhlasový rozbor využíva prvky hĺbkovej analýzy - prienik do podstaty problému, jeho osvetlenia, zovšeobecnenia, závery, neobsahuje opisy, komentujúce spojovacie texty.

Zoradenie zvukových záznamov vytvára celistvý obraz o skúmanom probléme, príp. aj odpovede na načrtnuté otázky. Metóda rozhlasového rozboru je príznačná najmä pre ekonomickú a vnútropolitickú redakciu. Tento žáner si vyžaduje plné rozvinutie novinárskeho majstrovstva, vyskytuje sa zriedkavo v porovnaní s tlačou.

PUBLICISTICKÉ PÁSMO
Je monotematické, dramaticky komponované zoskupenie zvukových dokumentárnych záznamov a autorského komentára. Tematicky sa orientuje na zložitejšie problémy súčasnosti i z histórie.
Typické prostriedky:
-filozofický podtext
-selekcia faktov
-využitie historickej analógie s dôrazom na súčasnosť
-hudba a slovo sú na rovnocennej úrovni.
-

PUBLICISTIKA EMOCIONÁLNEHO TYPU
-ŽÁNRE UMELECKO-DOKUMENTÁRNEJ PUBLIISTIKY

Túto žánrovú skupinu tvoria formy prevzaté i špecificky rozhlasové. Tieto žánre integrujú v sebe spravodajské i analytické prvky a zároveň rozvíjajú v sebe tretí formotvorný rozmer umeleckého a dokumentárneho charakteru. Základom je aktuálny fakt z reálneho života - jav, udalosť, proces, problém, vzťahy. Autor uvádza konkrétne a dokumentárne údaje do širšieho spoločenského kontextu, skúma, zovšeobecňuje, odhaľuje zmysel a význam opisovanej udalosti z hľadiska rozumového i citového.
Typické prostriedky umeleckej publicistiky, ktoré dodávajú týmto žánrom zvýšenú sugestívnosť i účinnosť, sú:
-osobná svedecká výpoveď reportéra
-využitie emotívnych a obrazných prvkov v tvorbe
-špecifická kompozícia dejových a zvukovo-autentických prvkov
Tieto žánre sú zamerané na formovanie poslucháča citovou motiváciou. V týchto žánroch nejde len o zvukový odraz a rozbor samotnej skutočnosti, ale i obraz - vplyv ľudského faktora, ktorý sa na udalosti podieľa, teda ľudí, ktorí na danej udalosti participujú a ľudí, ktorí reagujú. Východisko tvoria:
reálne údaje
podrobná znalosť súvislostí,
subjektívny postoj redaktora

Tematický výber v rámci žánrov umeleckej publicistiky je orientovaný na dynamicky štrukturované javy (s dejovým pohybom):
-udalosti, s výrazným citovým kontextom (slávnosť, návšteva, rekordy,...)

-komplex faktov, reťaz verejných procesov, kde redaktor sleduje nielen racionálne jadro, ale dôraz kladie na citové a psychologickú výstavbu deja
-pocitový mikrosvet jednotlivca
Žánre umelckej publicistiky


MONOLOGICKÉ TYPY:
ROZHLASOVÝ FEJTÓN
Je to pestrý publicistický žáner založený na dokumentárno-obraznom stvárnení aktuálneho spoločenského javu. Fejtón je špecifické spracovanie spoločensky zaujímavého javu v polohe publicisticko-umeleckej a súčasne zábavnej.

Pozornosť zaostruje najmä na negatívne stránky zo života spoločnosti, využíva funkčné zveličenie, iróniu, satiru, humor. Z hľadiska formy využíva prvky rozprávania, poviedky, rozprávky, bájky, zvyčajne vrcholí netradične koncipovanou, resp. etickou pointou. Môže mať podobu vtipnej úvahy, reminiscencie, príbehu, portrétu, rozhovoru, prípadne i montážnych foriem. Jazyk a štýl sa vyznačuje sviežosťou, ľahkosťou, hovorovosťou, využíva básnické a aforistické väzby.
Realizuje sa v podobe speakrovaného alebo autorom čítaného hlasového prejavu. Fejtón sa síce využíva vo forme monologickej, vyskytuje sa však i v montážnej podobe fejtonistických vstupov v rámci širšie komponovaných montážnych blokoch.
ČRTA
Je to publicistický žáner príbuzný písanej reportáži - nie je tesne zviazaný s reálny priebehom udalosti, má blízko i k poviedke -odlišuje sa dokumentárnosťou. Spája publicistické slovo s autentickými zvukovými dokumentmi. Najčastejšie sa v rozhlasovej podobe uplatňuje: -portrétna črta, ktorá zobrazuje konkrétneho človeka
-cestopisná črta, resp. dokumentárno-obrazné spracovanie turistických a cestovateľských zážitkov

SYNTETICKÉ TYPY:
ROZHLASOVÁ REPORTÁŽ
Objektom reportáže sú aktuálne spoločenské javy. Je založená na bezprostrednej žurnalistickej reprodukcii dynamickej aktuálnej udalosti, synchrónne s jej skutočným priebehom. Ide o transformáciu reportérovho vizuálneho vnemu a jeho myšlienkového zámeru na akustický vnem. Zachytáva pohyb, plynutie udalosti v čase, dynamickosť. Reportér má bezprostredným opisom udalosti a výpoveďami iných účastníkov vytvoriť pravdivý obraz a podčiarknuť spoločenský význam danej skutočnosti. Svoju pozornosť sústreďuje na hlavné črty javu, ozrejmuje ich podstatu, hodnotí ich, uvádza do širšej súvislosti, naznačuje názory a postoje.
Zvuková kulisa je v rozhlasovej reportáži neodmysliteľnou súčasťou, má však svoje úskalia. Treba dbať na kvalitu spracovania, ovládanie techniky práce s mikrofónom. Mikrofón a prenos zvukovej atmosféry stojí v centre diania, avšak nesmie prekryť publicistické slovo redaktora - reportéra.
Vysiela sa priamo, i nepriamo - zo zvukového záznamu, v pôvodnom rozsahu, alebo v zostrihnutej podobe ako reportážna montáž alebo pásmo.

Poslaním reportáže je:
- umožniť poslucháčovi priame sluchové poznanie aktuálnej udalosti, procesu, javu
- urobiť ho spoluúčastníkom neopakovateľnej atmosféry
-poslucháča nielen informovať ale i získať a presvedčiť, prípadne podnietiť, aktivizovať jeho myslenie
Členenie - žánrové formy rozhlasovej reportáže:
Priama reportáž - ústno-slovesné svedectvo reportéra, jednoduchý publicistický celok, prináša okamžitý opis a udalosti prenos v okamihu reálneho deja
Reportážny záznam - zostrihaný publicistický celok, vysielaný s časovým odstupom
Reportážny prenos - priame publicistické sprostredkovanie udalosti, podujatia doplnené vyváženými informatívnymi vstupmi hlásateľa
Reportážna montáž - zložený montovaný publicistický celok, pozostáva z viacerých monotematicky zoradených reportážnych záznamov, ktoré si zachovávajú svoju identitu a celistvosť
Reportážne pásmo - integrovaný publicistický celok, v ktorom reportáž tvorí hlavnú rovinu zobrazenia aktuálnej udalosti

FÍČER - hraničný žáner
Je to dokumentárno-umelecké pásmo, založené na kompaktnom spracovaní všetkých súčastí. Využíva tvorivé postupy a formy žurnalistiky i umenia s citom vo vyváženej miere a funkčnej väzbe vo vzťahu k obsahovému zámeru a realizačnému štýlu:
Monológ, dialóg, zvukový obraz, scénka, reportážny popis, rozprávanie, rozbor, komentár, informáciu, citát, úryvky z diel, dokumentárne výpovede, verše
Využíva širokú škálu výrazových rozhlasových prostriedkov:
Kontrast, kontrapunkt, gradácia, ostré strihy, striedanie slova a hudby, príp. iných zvukov, pointovanie častí i celku.
kontrastné prostriedky:
-striedanie sa v ňom prvky racionálne s emocionálnymi
-objektívne a subjektívne prístupy k téme
-odborný výklad i umelecký obraz
Podobne ako vo fejtóne črte sa tu uplatňuje prelínanie dokumentárnosti a fikcie, avšak fikcia je v pozícia osvetliť podstatu autentickej situácie. Feature je vnútorne uzatvorený dramatický celok, má blízko k rozhlasovej hre, v popredí nie je obraz človeka ale demonštrovanie problému na ľudskom príklade.