Klasifikácia
Triedenie rozličných typov rozhlasových útvarov je prirodzenou potrebou odlišovať v procese tvorby javy všeobecné od špecifických, so zreteľom na spôsob a zámer zobrazenia. Rozhlasová tvorba zahŕňa v sebe dve výrazne odlišné oblasti tvorby, i keď často integrované, a to oblasť publicistickej a umeleckej tvorby. Rozhlasový žáner predstavuje osobitnú kategóriu. Celú klasifikačnú reťaz možno označiť takto: druh(Publicistika) - žáner - žánrová forma, resp. skladba. Publicistický druh predstavujú všetky slovné útvary žurnalisticko-dokumentárneho charakteru. Rozhlasová tvorba a jej technické prostriedky poskytujú mimoriadne možnosti vytvárať zložené kompozície z menších zvukových útvarov. Ide o možnosti natoľko bohaté a výrazné, že niektorí autori pokladajú jedine takéto formy za špecificky rozhlasové. Takáto podoba rozhlasovej tvorby má heterogénnu štruktúru a predstavuje zloženú stavbu z viacerých žánrovo odlišných elementov, čím sa vlastne vymykajú zo žánrovej klasifikácie. Špecifickou zvláštnosťou takýchto útvarov je ich celková skladba, makroštruktúra diela, teda vzťah častí k celku. Nazývame ich rozhlasovými skladbami. Rozlišujeme tri typy skladieb, pričom hlavné rozlišovacie kritérium vychádza z charakteru štruktúry. Teda špecifickým princípom skladby je jej zložitosť štruktúry skladby. Rozlišujeme tri základné skupiny rozhlasových skladieb:
1. ZOSTAVA - ako najjednoduchší typ skladby, zoradenie menších samostatných útvarov do určitého vysielacieho sledu
2.MONTÁŽ - ako skladba relatívne samostatných častí, ale v istom vnútornom vzťahu, ktoré sú spojené do výrazného štrukturálneho celku
3. PÁSMO - ako najzložitejšia rozhlasová skladba, v ktorej sú všetky časti podriadené celkovému zámeru i určujúcemu spôsobu zobrazenia. Má zložitú vnútornú štruktúru, pričom vonkajšou kompozíciou neoddeliteľných častí sa približuje k homogénnej žánrovej forme. Sekundárne možno triediť rozhlasové skladby podľa jednotlivých rozhlasových druhov - podľa všeobecnej zobrazovacej metódy - na spravodajské, analytické, dokumentárne, básnické, prozaické, dramatické a pod.