Tvorba žurnalistických materiálov - princípy tvorby
Tvorba rozhlasového žurnalistického materiálu si vyžaduje koordináciu všetkých súčastí tohto procesu. Aj v tomto prípade je rozhodujúcim faktom -
1.dostatok východzích, primárnych informácií,
2.redaktor musí mať jasnú predstavu čo chce poslucháčovi sprostredkovať a aký má zámer - aký účinok chce u poslucháča dosiahnuť( vyvolať súhlas, inšpirovať, varovať a pod.).Aby mohol byť medzi zámerom a účinkom súlad je potrebné uplatniť primerané výrazové prostriedky, jazyk, štýl, interpretáciu.
3.Po zhromaždení materiálu od informačného zdroja nasleduje:
výber-hodnotenie-triedenie informačných materiálov z hľadiska
aktuálnosti
spoločenského významu informácie
charakteru danej relácie.
Celková hodnota konkrétnej informácie, ktorá má byť zaradená do vysielania, je ovplyvnená mnohými faktormi - predovšetkým však ide o jej význam a dôležitosť pre poslucháča, zaujímavosť i originalitu.
Kritéria - princípy triedenia rozhlasových materiálov - hodnotenia z praktického hľadiska:
- aktuálnosť
- proporcionálnosť
- tematické hľadisko - podľa typu relácie možno informácie triediť do
rôznych tematických skupín ( vnútorná politika, zahraničná politika,
ekonomika, kultúra...) Vnútorná skladba relácie, dĺžka príspevkov, ich pomer by mali zodpovedať významu jednotlivých súčastí ľudskej činnosti v spoločnosti. Preto na prvé miesto zaraďujeme politické a ekonomické príspevky, nasledujú ´dalšie tematické okruhy zdravotníctvo, kultúra, šport atd.
- hľadisko časovej postupnosti ( správy predchádzajúceho dňa,
aktuálne správy, očakávané udalosti)
- teritoriálne hľadisko ( z domova, zo zakraničia, z oblasti)
- kontinuálnosť - je jedným z podstatných znakov rozhlasovej žurnalistiky. Redaktor ju využíva pri výbere, triedení, neskôr i pri montáži relácie. Rozhlasová žurnalistika zachytáva vývoj udalosti v jej priebehu - kontinuálne. Najdôležitejšie správy - informácie sú tematicky viazané, opakujú sa vo vysielaní, príp. sú preštylizované a neskôr obohatené o nové skutočnosti. Zároveň jednotlivé relácie na seba nadväzujú tematicky i časovo.
5. S výberom informácií a správ súvisí otázka subjektivity a objektivity v žurnalistike. Subjektivita sa prejavuje čiastočne už v rámci úprav informácie ( skrátenie, doplnenie) a zaradenia do relácie.Treba však odlíšiť nevyhnutnú subjektivitu od neprimeraného subjektivismu. Tento spočíva v skresľovaní objektívneho odrazu reality v žurnalistike - napr. preferovanie určitých osobností - podpora ich publicity, zverejňovanie skrytej inzercie, disproporčné preceňovanie určitých javov na úkor druhých a pod.