17-21,46-48)


ŽÁNRE ROZHLASOVEJ ŽURNALISTIKY

Tak ako novinárstvo si začalo uvedomovať svoje špecifiká v porovnaní od iných druhov tvorivej činnosti (literatúra, veda) aj jednotlivé masové komunikačné prostriedky si začali uvedomovať svoje špecifiká.
Každý oznamovací prostriedok v histórii podnietil alebo vytvoril nové výrazové formy. V novinárstve sa s osobitnými výrazovými formami stretávame po vynájdení tlače.Dejiny literatúry a tlače poukazujú na vývojovú tendenciu k pevným formám. Oblasť rozhlasovej žurnalistickej tvorby je otvorený systém, v ktorom sa v rámci vysielania jednotlivé druhy slovesných a hudobných prejavov prelínajú a funkčne dopĺnajú, čo vytvára vhodnú pôdu pre pestrú kombináciu obsahových zámerov a zvukovej realizácie ako aj pre vznik nových foriem a postupov. Z toho dôvodu je potrebné žurnalistickú plochu rozhlasovej tvorby poznávať v ucelenej podobe, v kontexte s ostatným - s nežurnalistickou súčasťou programu.
Pri sledovaní žánrov novinárskej tvorby v rozhlase sa prejavujú dve tendencie:
1. klasifikovať všetky formy rozhlasových prejavov vysielaných rozhlasom
2. klasifikovať výrazové formy žurnalistickej tvorby v rozhlase.

Žurnalistická činnosť bez ohľadu na charakter média má spoločné znaky. Spoločným základom celej žurnalistiky je aktálny fakt, žurnalistická informácia o aktuálnom jave - ako stavebné jadro každého žurnalistického prejavu. Táto pohotová informácia o novej spoločensky významnej skutočnosti sa prelína obsahom všetkých masových médií. Spoločným špecifikom žurnalistiky je teda informatívna funkcia. Informácia ako impulz, ako náplň, ako dôvod a ako cieľ. Na ploche novinárskych prejavov sa uplatňujú i ostatné všeobecné princípy žunalistiky, pričom miera ich uplatnenia je rôzna.V tejto diferencovanej miere uplatňovania všeobecných kritérií a konkrétnych komponentov spočíva základ diferenciácie, členenia žurnalistických prejavov. Žáner treba predovšetkým chápať ako určitý zovšeobecnený abstraktný model. Nie je to teda konkrétny typ príspevku, konkrétny vzorový žurnalistický prejav, ktorý má presne určené črty a podobu - pretože v takom prípade, by sme sa dostali do pozície, ktorá by žurnalistickú tvorbu brzdila, zväzovala do šablón a stereotypov. Pojem žáner možno charakterizovať ako súhrn znakov, ako relatívne ustálenú, zovšeobecnenú štruktúru prvkov a ich vzťahov v mnohostrannom procese odrazu objektívnej reality. K problematike žánrológie treba pristupovať nielen z úrovne dnešných hľadísk, treba rešpektovať i historické hľadisko. Taktiež treba brať do úvahy, že žánre majú svoje špecifické odlišnosti v rôznych krajinách. Osobitným problémom je otázka žánrovej čistoty - teda otázka vzťahu medzi teoretickým pohľadom a praktickou realizáciou.