Ich predmetom sú všetky aktuálne javy života: politické udalosti, prejavy, dokumenty, názory, jubileá, hospodárske výsledky, bilancie, kultúrne činy, vedecké objavy, technické novinky, športové udalosti, rekordy, katastrofy atď.
Základný charakter rozhlasových spravodajských žánrov je signalizačný ( vzhľadom na to, že auditívny vnem je prístupnejší vnímaniu krátkych oznamov).. ....
Do skupiny spravodajských žánrov zahrňujeme rozhlasové prejavy, ktorých hlavnou funkciou je informovať o aktuálnom jave, vystihnúť jeho podstatu, spoločenskú dôležitosť a oznámiť ho zrozumiteľne, stručne a jednoduchými jazykovými prostriedkami. V rozhlasovom spravodajstve do výrazových prostriedkov patrí i ľudský hlas, dokumentárny zvuk alebo autentická výpoveď. Spravodajské prejavy majú spravidla veľmi jednoduchú stavbu, pretože ich najpútavejším stavebným princípom je podať zrozumiteľne informácie o udalosti. Takáto informácia je najzaujímavejšia najmä novosťou a spoločenským dosahom samotného javu a nie prekomplikovanou stavbou. Majstrovstvo spravodajského štýlu má spočívať:
v jazykovej a rečovej čistote
v perfektnej vetnej stavbe
v slovoslede, ktorý zdôrazní najdôležitejšie pojmy
vo výbere najvýstižnejších pomenovaní a pod.
Spravodajstvo patrí medzi programy najmasovejšieho posluchu, preto práve jeho jazyk a reč najvýraznejšie pôsobí na jazykové povedomie a kultúru národa
Súčasné spravodajstvo musí počítať s rušivými faktormi rozhlasovej komunikácie a kódovať informáciu tak, aby sa pri pôsobení týchto porúch dostalo jadro výpovede k poslucháčovi úplné. Preto treba niektoré ťažiskové slová, v dlhších prejavoch i celú ťažiskovú výpoveď zopakovať. Táto potreba vyplýva zároveň z prchavosti rozhlasového vysielania.

Typy spravodajských žánrov:
A/ monologické typy
1. hlavným predstaviteľom skupiny spravodajských žánrov je správa.
Správa je pohotové oznámenie nového, aktuálneho javu.
Je to odraz určitej aktuálnej reality. Ide o konkrétny výsek zo skutočného života.
Je to novinárska výpoveď, ktorá má logický a vecný charakter.
Podkladom správy je reálny fakt, správa obsahuje vždy primárne údaje o fakte (kto, čo, kedy, kde) a môže priberať údaje sekundárne (ako, prečo). Primárne údaje sú nositeľmi statickej faktografie, sekundárne sú nositeľmi dynamických súvislostí javu (priebeh, príčiny, následky).
Správa nevypovedá o všetkých stránkach javu, ale o jeho podstate.