Možno povedať, že príjemca počúva rozhlasové vysielanie v dôsledku jeho záujmov a informačných potrieb.
Vo všeobecnosti rozlišujeme tieto typy počúvania:
1. kulisový - šumový posluch
2. priemerná pozornosť, okrajová pozornosť,
prerušovaná inou činnosťou
3. súvislá pozornosť s občasnou sústredenosťou
(podľa obsahu vysielania, programu)
4. výberový, zámerne sústredený posluch
Rozhlas musí permanentne skúmať, aké sú jeho poslucháčske záujmy, kedy má možnosť počúvať, aké má podmienky pri počúvaní a ako je spokojný s programom a pod. Cieľom je dosiahnuť kvalifikovanú spätnú väzbu so žiadúcou kvantitou, kvalitou a časovou periodicitou.
Poslucháč - publikum - rozhlasové auditorium pod týmto pojmom rozumieme spoločenskú skupinu, časť verejnosti ktorá je prepojená navzájom prostredníctvom spoločného komunikátora - napr. rozhlasového média. Verejnosť, typická pre masmédiá má otvorený systém tzn. pre príslušníkov , ktorí vstupujú alebo vystupujú. Poslucháčska verejnosť je ucelená skupina, ktorá sa rozčleňuje na niekoľko sociálnych skupín - kategórií. Rozhlas využíva tieto poznatky pre programovanie svojho vysielania, pričom berie do úvahy spôsob života, hodnoty, ale aj faktory sociálno-ekonomického vývoja spoločnosti.
Typológia rozhlasového poslucháča
- teritoriálne hľadisko: poslucháči domáci, zahraniční, regionálni...
- sociálno-demografické hľadisko: vek, pohlavie, vzdelanie, miesto bydliska
- extenzita sledovania rozhlasového vysielania : sptáli a príležitostní poslucháči, pravidelní, nepravidelní
- intenzita sledovanosti: sústredení, nesústredení poslucháči
- hľadisko poslucháčskych potrieb a záujmov:
špecifický poslucháč - náročný poslucháč - sociálna skupina tvorená osobami, ktoré majú spoločné črty: záujmové okruhy, veková ohraničenosť, vzdelanie.
- hľadisko situácie počúvanosti: poslucháč individuálny, skupinový -rodina, pracovisko

Výskumy počúvanosti rozhlasových staníc a programu sú najvýznamnejším zdrojom pre teoretické závery - východiská rozhlasovej žurnalistiky.