Výskum počúvanosti sa sústreďuje predovšetkým na tieto základné faktory, ktoré ovplyvňujú vzťah poslucháča k posluchu:
- štruktúra poslucháča .- sociálno-demografické kategórie
bydlisko, zamestnanie, vek, pohlavie, vzdelanostné
predispozície príjemcu - povedomie, inteligencia
- obsahové prvky vysielania, tematika, aktuálnosť
- sprievodné okolnosti príjmu - verejná mienka
- čas počúvanosti - vysielania
- vzťah príjemcu - obľúbenosť stanice a konkurencia iných masmédií
Výskumy potvrdzujú, že neexistuje priemerný univerzálny poslucháč, ale presne diferencovaný adresát. Tu treba zdôrazniť, že rozhlas musí využívať princíp diferenciácie pri tvorbe programov - t.j. zamerať sa na určité sociálne, intelektuálne, či záujmové skupiny-vrstvy poslucháčov. Rozhlasová komunikácia samozrejme nemôže brať do úvahy všetky rozdielnosti poslucháčov, ako aj ich individuálne posluchové podmienky.
Podstatnou a rozhodujúcou podmienkou skutočného rozhlasového kvalitného vysielania je zabezpečenie plnohodnotnej informácie , ktorá smeruje ku koncovému článku komunikačnej reťaze - k poslucháčovi.


Špecifiká rozhlasu a rozhlasovej žurnalistiky
V rozhlasovej žurnalistike sú obsiahnuté všetky podstatné vlastnosti masovej komunikácie a žurnalistiky vôbec - masovosť, autentickosť, aktuálnosť, dokumentárnosť, operatívnosť. V rozhlasovej žurnalistike a rozhlasovej komunikácii existujú zvláštnosti, ktoré sa vyskytujú len v rozhlase, resp. prejavujú sa v rozhlase intenzívnejšie ako v iných médiách. Tieto zvláštnosti - nazývame špecifiká, v ktorých pramení sila pôsobenia rozhlasového vysielania.
Spoločenské funkcie rozhlasu sa nepremietajú vo vysielaní nezávisle od charakteru jeho výrazových prostriedkov a tvorivých postupov, sú determinované zvláštnosťami - špecifikami rozhlasovej komunikácie. Ak považujeme komunikáciu za spoločného menovateľa činnosti tlače, rozhlasu, telvízie a filmu, teda za všeobecný základ ich pôsobenia, potom pod pojmom rozhlasová komunikácia rozumieme špecifikáciu tohto pôsobenia v podmienkach rozhlasu. Z toho vyplýva, že v tejto špecifickej komunikácii, teda v rozhlasovom vysielaní sú obsiahnuté všeobecné znaky masovej komunikácii a zároveň znaky spojené so zvláštnosťami komunikačných podmienok rozhlasu.
Informácia sprostredkovaná rozhlasom je určitým druhom intersubjektívneho poznávania skutočnosti, a to cez zvukový komunikačný kanál. Tak ako v každej komunikácii, aj tu spôsob a množstvo vnímania informácie subjektom - prijímateľom závisí od fyzických a psychických elementov príjmu. Obmedzenia rozhlasovej komunikácie vyplývajú na jednej strane z fyzikálnej povahy kanálu - len akustického, na druhej strane z povahy vnímania - len auditívneho. K špecifickým vlastnostiam rozhlasovej komunikácie patrí teda predovšetkým akusticko-audiálny princíp - t.j. šírenie signálu prostredníctvom zvukového, resp. sluchového kanálu. Sluchovosť je jediná cesta, jediný spôsob, ktorým možno rozhlasovú komunikáciu uskutočňovať.