V tejto súvislosti hovoríme o jednorozmernosti (slovo, zvuk), ktorá si vyžaduje špecifickú kompozíciu programu, relácie (úvodné slovo, titulok, kontrast, záverečná pointa).
Zvuk je jediný výrazový prostriedok, prostredníctvom ktorého v rozhlase možno komunikovať smerom k poslucháčovi. Čo presahuje tieto dve dimenzie je prostredníctvom rozhlasu nekomunikovateľné. Rozhlasovou cestou možno sprostredkovať len tie obsahy, ktoré sa dajú pretransformovať do zvukovej podoby, šíriť a prijímať sluchovým kanálom, resp. ktoré možno priamo alebo nepriamo týmto spôsobom zhmotniť a vyjadriť. Rozhlas využíva tieto výrazové prostriedky - ľudská reč, hudba, zvuky a šumy. Z nich nie všetky majú dostatočnú spôsobilosť vyjadrovať presné alebo zložitejšie obsahy a významy. Napríklad mimorečové zvuky a šumy majú takýchto možností veľmi málo. Oveľa rozmernejšie sú z hľadiska významovej dimenzionality hudba a slovo.
Hudba má svoje ohraničené možnosti v oblasti sprostredkovania konkrétnych obsahov. Má široké pole pôsobnosti pri sprostredkovaní estetických, emocionálnych, príp. fantazijných hodnôt.Treba zdôrazniť, že hlavná doména hudby v rozhlase je predovšetkým v jej samostatnom pôsobení a to v ucelených a ustálených formách.V tejto podobe je jej najväčšia sila pôsobenia. Avšak pri šírení konkrétnej, presne vymedzenej informácie sa nezaobíde bez spolupráce so slovom.V kontexte s mimohudobným programom, predovšetkým v prípade hudobno slovných a zmiešaných programov rozhlasu sa hudba využíva na sekundárne funkcie:
- hudobný predel,
- spojenie,
- doplnenie, oddelenie.
Zároveň sa hudba využíva i na čiastkové funkčné účely:
-umocnenie významu slovnej informácie, pointovanie, podmaľovanie,
- vytvorenie primeranej nálady či atmosféry, oživenie pozornosti
-vytváranie príťažlivého podkladu vo forme prísluchovej hudobnej kulisy - vhodnej na zaraďovanie kratších hovorených vstupov.
Ľudská reč - hovorený prejav je najrozmernejším výrazovým a vyjadrovacím prostriedkom rozhlasovej komunikácie.Podobne ako písané slovo má schopnosť sprostredkovať najrozmanitejšie obsahy a významy. Podľa psychologických výskumov kapacita sluchovej percepcie - vnemu je menej rozmerná ako kapacita zrakového vnímania. Sluchom možno simultánne vnímať menej v ako v rámci zrakového vnímania.Vizuálne rečové podanie môže mať rýchlejšie tempo než podanie audiálne. Pri zrakovom sledovaní rečového prejavu príjemcovi výdatne pomáha mimika tváre komunikátora. Preto hovorená reč na obrazovke môže mať rýchlejší spád ako v rozhlase. Podľa výskumov na príjem čítaného spravodajstva v rozhlase je optimálny pri 5 slabikách za sekundu, pri tempe 10 slabík za sekundu sa zrozumiteľnosť znižuje až o 50%. Sluchová komunikácia je náročnejšia na intelektuálne schopnosti človeka.