Rozhlas je schopný uspokojovať veľmi rôznorodé záujmy poslucháča.
Osobitný význam má nepretržitosť rozhlasového vysielania, to znamená v rámci operatívnosti a rozsahu aktuálnych informácií ho táto vlastnosť predsúva pred ostatné masmédiá.
3. Treťou špecifickou vlastnosťou je princíp všadeprítomnosti. S týmto princípom súvisí predovšetkým prísluchový spôsob vnímania rozhlasového vysielania, teda nesústredená forma počúvania alebo kolísajúca pozornosť, pri vykonávaní inej činnosti. V minulosti sa tento druh počúvanosti podceňoval, v súčasnosti práve táto vlastnosť otvára možnosti rozhlasu v porovnaní s konkurenciou v oblasti masmédií. Na báze sekundárneho počúvania vznikli a pôsobia v rozhlasovom programe špeciálne typy hudobno-slovných zoskupení - magazíny, programové bloky a zároveň i vysielacie okruhy orientované na vysielanie s prevahou nekreatívnej hudby doplnenej krátkymi spravodajsko-publicistickými vstupmi. Experimentálne bolo zistené, že pri upratovaní sa uplatňuje asi 10% aktívnej pozornosti, pri písaní na PC 73%, pri čítaní 100%. V rámci rozšírenia motorizmu - i autorádií sa zistilo, že riadenie automobilu vyžaduje za normálnych podmienok 30% aktívnej pozornosti. pri takýchto a iných činnostiach, v pracovných pauzách sa rozhlas stáva spoločníkom poslucháča, v niektorých domácnostiach znie nepretržite.
Ďalším špecifikom je neprítomnosť - anonymnosť adresáta, nedostatok priamej spätnej väzby. tieto výrazné črty možno korigovať štylizovaním dialógu ( predstava potenciálneho poslucháča), predbežný kontaktom ( mikrofón odpovedá na telefón), dodatočným ohlasom a výskumom.
Pri rozhlasovej komunikácii je príjemcom široká poslucháčska verejnosť. V skutočnosti však nejde o homogénnu masu, ale o množstvo jedincov, ktorí počúvajú rozhlas v podstate individuálne, alebo v malých skupinách. i keď ide o komunikáciu masovú, spôsob príjmu je v podstate súkromný. Preto je v rozhlasovom rečovom prejave primeranejší tón bezprostredného rozprávania než čítanie či prednášanie. Tieto špecifické črty možno zliať do jedného princípu tzv. rozhlasovosti, pod ktorou rozumieme kvalitatívnu hodnotu. je vyjadrením účelného uplatnenia špecifickosti vo všetkých fázach komunikačného procesu. Jednotlivé masmédiá sa prihovárajú príjemcovi špecifickým spôsobom, výsledkom je však integrované pôsobenie na verejnú mienku a úroveň spoločenského povedomia.


Metódy rozhlasovej tvorby

Po niektorých všeobecných teoretických problémoch rozhlasu obrátime pozornosť na proces rozhlasovej tvorby.