Rozhlasová tvorba predstavuje širokú škálu programových činností, žurnalistických foriem a tvorivých postupov.
Rozhlasovú tvorbu charakterizuje:
- jej výrazový materiál, ktorý predstavujú prostriedky jazykového štýlu
- problematika štrukturálnej výstavby rozhlasového diela - spôsob usporiadania materiálu do určitého rozhlasového tvaru.

Rozhlasová žurnalistická tvorba v oblasti spravodajstva, publicistiky, má z hľadiska žurnalistickej metodiky niekoľko základných fáz:
- VYHĽADÁVANIE A ZHROMAŽĎOVANIE ZÁKLADNÝCH
INFORMÁCIÍ
- TVORBA PRÍSPEVKOV, ICH VÝBER A TRIEDENIE
- MONTÁŽ RELÁCIE
- PREZENTÁCIA A INTERPRETÁCIA RELÁCIE,
TECHNIKA PRENOSU
- HODNOTENIE INFORMAČNEJ NÁPLNE A EFEKTÍVNOSTI
ODVYSIELANEJ RELÁCIE

A. Vyhľadávanie a zhromažďovanie informácií
Úspešnosť práce redaktora v rozhlase je založená na troch základných predpokladoch:
1. široká orientácia v celospoločenskom dianí
2. špecializované poznanie v určitom odbore - oblasti
3. zmysel pre aktuálnosť i aktualizáciu
Vyhľadávanie a spracovanie primárnych informácií si vyžaduje úsilie
o čo najkomplexnejšie, najúplnejšie podklady, t.j. základné fakty, dokumentácia, presné názvy inštitúcií, bezchybné zaznamenanie údajov, mien a pod. Keďže táto práca musí byť systematická, osobitný význam zohráva obnovovanie i rozširovanie osobných spravodajských zdrojov :spravodajské agentúry
sieť dopisovateľov
osobné kontakty.
Ďalšou významnou podmienkou je dodržiavnie pravidiel novinárskej etiky, ale aj prestíže a autority redakcie vo vzťahu k verejnosti. Redakcia je povinná a zodpovedná za vecnú pravdivosť zverejńovaných informácií aj po právnej stránke. Z toho vyplýva povinnosť overovať hodnotenia, názory, ktoré chce redaktor využiť. Nie je to otázka nedôvery, ale slúži ako podmienka pre pravdivé informovanie verejnosti.
INFORMAČNÉ ZDROJE
Žurnalistická činnosť je prepojená na špecializované inštitúcie - informačné zdroje, ktoré sa spolupodieľajú na tejto činnosti. Cieľom je dosiahnuť maximálne rýchle spracovanie primárnych informácií.
Podľa charakteru žurnalistického prístupu k udalosti delíme informácie na:
priame informácie - tie, ktoré sú výsledkom osobnej účasti redaktora na dianí
nepriame informácie - tie informácie, ktoré sa k nemu dostávajú sprostredkovane. Nepriame informácie prichádzajú do redakcií do redakcií zo žurnalistických agentúr, tlačových oddelení podnikov, úradov, riadiacich orgánov, od dopisovateľov apod. Majú písomnú alebo ústnu (zvukovú) podobu.
Rozhlasové zdroje informácií, ktoré sa môžu stať podkladom rozhlasovej relácie tvoria základné zdroje:
- sieť vlastných rozhlasových spravodajcov členíme na stálych, zvláštnych, domácich a zahraničných. Zároveň ich možno rozdeliť podľa ich odbornej špecializácie (politika - parlament, šport, kultúra)
Rozhlasoví spravodajcovia predstavujú cenný zdroj informácií, pripravujú príspevky priamo pre rozhlasovú reprodukciu, využívajú rôzne rozhlasové formy pre využitie svojich námetov.