V súčasnej dobe sa laická canisterapia rozvíja v rámci aktivít záujmových občianskych združení. Ich prvotný záujem a podnety vznikli väčšinou z kynologických kruhov alebo na základe požiadaviek rodičov detí s postihnutím. Profesionálna canisterapia sa začala vyvíjať ako podpora edukačných aktivít špeciálnych a liečebných pedagógov. Pes sa stal vhodným edukačným, rehabilitačným a terapeutickým prostriedkom (Csoková, 2008). Canisterapia využíva pozitívne pôsobenie psa domáceho na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka (Bálent, 2013). Delí sa na živelnú a riadenú. Živelná canisterapia je praktizovaná vtedy, keď si človek zaobstará psa ako svojho spoločníka. Pes vypĺňa jeho voľný čas, zamestnáva myseľ a núti ho k fyzickej aktivite. Predstavuje istú formu psychoterapie, ktorá je odporúčaná pre ľudí s náročným zamestnaním a pri problémových deťoch (Nechalová 1. časť, 2008). Riadená canisterapia si vyžaduje odbornú spôsobilosť, znalosť problému a dokonalé ovládanie psa psovodom. Nejedná sa len o hru s klientom. Je to vysokoodborná činnosť a vyžaduje si pripravenosť canisterapeuta po všetkých stránkach (Nechalová 1. časť, 2008).V riadenej canisterapii sa využíva niekoľko rôznych metód.
AAT: Animal – Assisted Therapy, je terapia za asistencie psa. Je to cielený kontakt psa a človeka, zameraný na zlepšenie psychického či fyzického stavu klienta. Využíva sa pes, ktorý spĺňa špecifické požiadavky klienta a stave sa neoddeliteľnou súčasťou liečebného procesu. Terapia je vedená profesionálom s odbornou špecializáciou v rámci jeho zamestnania. Cieľ tejto metódy musí byť pevne stanovený. Pomáha takisto tlmiť nežiaduce správanie. Výsledky sú objektívne pozorovateľné a merateľné, celý proces je zdokumentovaný a vyhodnocovaný (Nechalová 1. časť, 2008).
AAA: Animal – Assisted Activity, predstavujú aktivity za asistencie psa. Dochádza k prirodzenému kontaktu človeka a psa, ktorý je zameraný na zlepšenie kvality života a prirodzený rozvoj sociálnych schopností, AAA sú motivačným, výchovným, a terapeutickým prostriedkom na zvýšenie kvality života pacienta, Výsledky sa však dajú vyjadriť len ako radosť, šťastie a spokojnosť (Nechalová 1. časť, 2008).
AAE: Animal – Assisted Education je edukácia za asistencie psa. Dochádza ku prirodzenému a cielenému kontaktu človeka a psa, zameraného na rozšírenie a zlepšenie výchovy, vzdelávania a sociálnych schopností človeka. Predstavuje špecifickú aplikáciu aktivít s asistenciou zvierat do procesu učenia, vzdelávania, východy a rozvoja zručností, či vedomostí. Pes predstavuje podporný prostriedok, ktorý motivuje k zapojeniu sa pacienta do rozličných edukačných činností. Pes je najmä motivačným prvkom vyučovania. AAE pomáha zlepšovať sústredenie sa a koncentráciu a predĺžiť pozornosť na danú činnosť (Nechalová 1. časť, 2008).
AACR: Animal – Assisted Crisis Response, je nasadenie trénovaných psov a ich psovodov v krízových situáciách na miestach, poskytujúcich zotavenie po traumatických udalostiach. Tam napomáhajú pri uspokojovaní základných psychologických potrieb a riešení niektorých fyziologických stresových faktorov prítomných osôb (Bálent, 2013). Je zameraná aj na zlepšenie fyzického stavu klienta v stresovej situácii. Pes asistuje pri bezpečnej emocionálnej intervencii a zvládaní niektorých z fyziologických prejavov traumatizovaných klientov (Nechalová 1. časť, 2008).
Bálent (2013) uvádza desať foriem animálnej asistovanej terapie.
• Sociálna: zviera - spoločník
• Emocionálna: depresia, anxieta
• Haptická: raná ontogenéza
• Vývinová: puberta, adolescencia
• Kompenzačná: komplexy
• Substitučná: senilita
• Nozologická: rôzne klinické diagnózy
• Reedukačná: problémoví jedinci
• Resocializačná: detoxikovaní jedinci
• Motivačná: stimulácia výkonu
V liečebnom procese canisterapie existuje niekoľko techník, ktorými možno psa v tomto procese využiť:
Najznámejším spôsobom je polohovanie. Je to technika cieleného umiestnenia psa do pozície, pri ktorej je pes a klient v priamom telesnom kontakte. Pomáha pri problémoch s kŕčovými stavcami, respiračnými ťažkosťami alebo hyperaktivite (Nechalová 1. časť, 2008).
Motivácia psom je využiteľná pri takmer všetkých druhoch liečebných procesov. Pes pôsobí ako motivačný prvok realizácii konkrétnych úkonov. Stimuluje klienta k činnostiam, o ktoré bežne nemá záujem.
Pohybové hry so psom podporujú rozvoj motorických funkcií, koncentráciu a koncentráciu pacienta. Využívajú sa pri nich rozličné pomôcky či hračky.
Statické hry so psom sú určené pre klientov, ktorí môžu pokladať pohyb psa ako ohrozenie. Pes je v statickej polohe, a to dáva klientovi pocit bezpečia a dôvery. Ležiaci pes pôsobí upokojujúco a je vynikajúcim prostriedkom na ukľudnenie pacienta.
V logopédii sa využíva ovládanie psa klientom slovnými povelmi. Pes predstavuje silnú motiváciu na rozvoj rečových schopností, správnej výslovnosti, odstránenie nedostatkov v reči.
rozvoj hrubej a jemnej motoriky, kedy je kladený dôraz na presnosť pohybov sa využíva ovládanie psa klientom posunkami.
Oblizovanie klienta psom je vhodné na prehriatie a uvoľňovanie svalov a šliach a je to veľmi príjemné. Maškrtami vieme nasmerovať psí jazyk na konkrétne miesta na tele pacienta.
Kŕmením psa klientom pomáhame prekonávať strach. Pes s pacientom ochotne spolupracuje a zvyšuje sa sebavedomie klienta a súčasne nadobúda presvedčenie, že psa dokáže ovládať.
Starostlivosť o srsť psa klientom pomáha hlavne pri rozvoji jemnej motorike. Kladie sa dôraz na presné pohyby, ktoré klient vykonáva pri česaní či hladení.
Canisterapia sa môže vykonávať individuálnou alebo skupinovou formou.
Pri individuálnej forme je možné prispôsobiť ciele a metódy na konkrétne potreby klienta, ktorý má možnosť intenzívneho kontaktu so psom. Pri skupinovej forme je dôležité prehodnotiť primeraný počet klientov. Je potrebné takisto zapájať do činností so psom všetkých klientov rovnako. Avšak nevýhodou je, že s narastajúcim počtom klientov narastá aj psychická záťaž psa. Z hľadiska welfare je preto potrebné mu po skupinových terapiách dopriať viac oddychu (Nechalová 1. časť, 2008).
Pes musí disponovať požadovanými vlastnosťami, musí byť špeciálne pripravený a preskúšaný (Nechalová 1. časť, 2008). Musí ovládať základné povely ako sadni, ľahni, zostaň, k nohe, aportovať predmety. Pri nekoordinovaných pohyboch pacienta či hlučných prejavoch radosti musí ostať pokojný a neprejavovať agresivitu. Všeobecne však platí, že neide ani tak o výchovu ako o povahu psa. Od útleho veku by mal zdieľať s majiteľom spoločnú domácnosť.
Pre psa je terapeutické sedenie psychicky náročné, preto musí mať možnosť následného aktívneho relaxu vo forme hier, prechádzok či odpočinku. Mal by žiť v priateľskom a harmonickom prostredí s jasnými sociálnymi vzťahmi. Z veľkého množstva plemien, ktoré sú k dispozícii, sa zatiaľ v canisterapii uplatňuje najviac plemeno retriever, najmä golden retriever. Vhodné vlastnosti má z malých plemien bruselský grifónik (Bálent, 2013).
