Františka.
Giotto di Bondone- Prevŕšil Cimbabueho svojou vášnivou a emotívnou maľbou. Na základe rovnakého vkusu a názoru o úsilie vyjadrenia ľudských citov sa spriatelil s Dantem. Ich náklonnosť sa verejne prejavila keď básnik oslávil v citových veršoch maliara a tento namaľoval básnikov portrét vo florentských freskách. Obidvaja sa tiež nechávajú unášať krásami prírody. Giotto pochádzal z ľudu a ľud miloval. Prízračná bola pre neho vidiecka dôverčivosť a temperament. Nebál sa tvoriť rozsiahle, často epické cykly (cyklus výjavov sv. Františka, cyklusy z evanjelií). zaujímavé je, že umelec takých rozmerov nevedel verne napodobniť na obrazoch stavby a chrámy. No koniec koncov prikladal tomu menej než druhotný význam, pretože dôležitá bola ľudská duša (Madona obklopená svätcami a anjelmi). Zomrel v 1337 a zanechal po sebe skutočnú umeleckú školu, ktorú zachovávalo mnoho generácii po ňom, avšak čisto kresťanské výjavy oživili svetskými alebo mytologickými postavami. Skutočnou svätyňou začiatkov italského umenia sa stala bazilika v Assisi, pretože ju začali vyzdobovať Cavallini a Cimbabue, neskôr aj Gitto. Florentská patetická škola poznačená slobodomyseľnosťou ponecháva otvorenú cestu neskoršiemu vývoju a preto sa stala renesancia v 15.str. hlavne florentskou.3 Florencia za svoj umelecký rozkvet do značnej miery vďačila rodu Medicejských, ktorý mesto po tri storočia ovládal. V banke, ktorú založili roku 1397, získavali Medicejcovci svoje bohatstvo už z peňazí samých a za svoje výnosy objednávali u umelcov a remeselníkov veľké umelecké diela zasvätené sláve rodu i mesta.
simenská škola
Duccia di Buoningna- bol významný maliar, i keď nepresný v dodržiavaní svojich zakázok. Jeho postavy sú pokojnejšie, jemnejšie a aristokratickejšie ako postavy jeho súčasníka Giotta. Simon Martini- žiak Duccia, preslávil sienskú školu aj za hranicami Álp (Avignon). Tam sa spriatelil s Petrercom, ktorý ho zvečnil vo svojom sonete. Simon zase namaľoval portrét pani Laury a ilustroval jeho knižky. Zomrel v 1344.
Z Francúzska potom prenikli charakteristické črty sienskej maľby (kompozícia a farebnosť byzantskej tradície a lineárnosť gotiky), ktorá vytvárala tzv. italsko-gotický sloh.
Ambrigio Lorenzetti- nechal do sienského umenia preniknúť prvky florentskej školy. Stvárnil tiež úplne nové- nepoužívané výjavy zo života svätých. Umrel na mor v 1348.