(fresky- Dobrá vláda, Zlá vláda)
Poslednými nadanými maliarmi za sienskej školy boli Matteodi Giovanni a Sano di Pietro.
flámske umenie
V Európe vrcholila intelektuálna dychtivosť po všetkom prirodzenom, humánnom, čo pomaly ale iste vedie k premene gotiky na renesanciu, V severnejších oblastiach Európy sa to prejavuje menej nástojčivo ako v Itálii. Napriek tomu sa už v polovici 15. str. vo Francúzsku a Burgundsku začali uznávali iba zákony dané hranicami ľudských možností.4 Smrť sa bere za jediného a skutočného pána. Umelci v Nizozemsku si vyberajú rovnaký smer ako Itália. Najviditeľnejší rozdiel medzi florentskou a flámskou renesanciou v maliarstve spočíva v šatových záhybov, ktoré vyplňujú rozsiahle plochy obrazov. Flámska škola využíva ostrejšie a tvrdšie riasenie. Táto severná renesancia vyvíjajúca sa zároveň s renesanciou florentskou, by nebola mala také ďalekosiahle dôsledky, nebyť školy, ktorú založili bratia Hubert a Jan van Eyck. Jan van Eyck bol rodený Holanďan. Prvým známym dielom sa stal Gritský oltár, ne ktorom pracoval aj so svojím bratom. Najprv maľoval pre Jána Bavorského (gróf holandský) v Haagu. Po jeho smrti ho uchýlil na svojom dvore Filip Dobrý (vojvoda burgundský). 1432 dokončil v Gente veľký polyptych- Klaňanie sa baránkovi božiemu. Je to apokalyptická vízia pretavená a humanizovaná stáročiami kresťanskej meditácie, pokladaná za vyvrcholenie stredovekých náboženských cyklov. Obľúbený sa stal aj vo východošpanielských krajinách pre dokonalé portrétovanie. Tvoril väčšinou Madony s dieťaťom, kde mu za model stála jeho manželka Margaréta. Dáva vyniknúť jej vysoké klenutému čelu a typickej kráse flámskych žien. Krédom sa mu stalo: Als ich kan (ako najlepšie viem). Usiluje sa dosiahnuť nielen presnosť, ale aj dokonalosť. Umrel v 1441 v Bruggách. (Sobáš manželov Arnolfiniovcov, Muž v červenom turbane, Madona z Lukky, Tróniaca Madona s dieťaťom)
Tvrdilo sa, že vynašiel olejomaľbu, no tú z používal aj Ferrer Bassa jedno storočie pred ním. Jan van Eyck súčasne s Masacciom, ale nezávisle na ňom objavuje viditeľný svet- skutočnosť. Ich diela mali revolučný charakter reálnym dramatizmom (objavil Masaccio), ale aj vecnosťou, priestoru a atmosférou. K prvej generácii flámskych maliarov patril aj Robert Champin, nazývaný tiež Majster z Flámie, alebo Majster Mérodovcov. Vďaka nemu nachádzame v zhromažďovaní rafinovaných detailov a v osobitnom charaktere pozadí niečo výlučne flámske. Typická je aj záľuba v domových interiéroch. (Klaňanie sa troch kráľov, Madona nadájajúca dieťa)
Generáciu po nich skvele reprezentoval Rogier van der Weyden, ktorý sa vyučil u Champina. Veľa cestoval a v Itálii veľmi oceňovali jeho diela a on sa snažil napodobniť italských umelcov.