Ale ich umelecké názory nemohli splynúť, pretože Itália sa nevzdala úsilia vzkriesiť antického ducha a Nizozemsko sa ešte dlho nevedelo odpútať od svojho gotického humanizmu a prijať klasický štýl renesančnej Itálie.5 Preto je Rodier najlepším príkladom toho, čo mohlo vzniknúť zo spojenia Severu a Juhu. Obzvlášť veľkému úspechu sa tešili jeho Madony zahalené nanajvýš v priesvitných plášťoch.
Generácie po nich, ako Hugo van der Goes, Hans Mamling a Dirk Bonta sa im už nevyrovnali. Ich obrazy síce boli obdivované, ale ich pôvab spočíval najmä v zručnom, dokonalom podaní. Niečím neobyčajným sa stal iba krajinkár Joachim Patenie. Po ňom sa dostala flámska škola do úpadku, začala preberať italské prvky- ornamentálnosť. zapríčinené to mohlo byť aj problémami vyplývajúcich z protestantských hnutí. Centrami boli Brusel a Antverpy.

3.3. 15.storočie- ranná renesancia
Prvým maliarom je Masaccio-(1401-1428) Tomasodi ser Giovanni di More. Podľa Vasariho, keď príroda stvorí človeka, ktorý v niečom vyniká, nezvykne ho stvoriť samého, ale zároveň stvorí v jeho blízkosti ešte ďalších, ktorí mu môžu svojím nadaním pomáhať a podnecovať ho. Touto myšlienkou sa začína bibliografia italskej renesancie svoju stať o maliarovom živote, aby nejako vysvetlil súčasné vystúpenie 3 geniálnych mužov- Masaccia, Donatella a Brunelleschiho, medzi ktorými bolo dôverné priateľstvo.6 Jeho úloha v italskej renesancii bola podobná ako úloha Jana van Eycka vo flámskej. Po sebe zanechal iba málo diel, no majú hlboký vplyv na umelcov 16.str, ako boli Rafaelo a Machelangelo. Používal živé farby a zaoberal sa aj otázkami šerosvitu a polotieňov. Nenapodobňuje skutočnosť, ale ju znova vytvára a podnecuje. Jeho veľké mäkké záhyby šiat padajú majestátne ako rímske tógy. Svojím umením ďaleko predbehol svoju dobu. Za hlavné dielo sa považujú fresky v kaplnke Brancacciovcom vo Florencii v r.1428. Známe sú tiež fresky v kostole S. Maria del Carmine, obrazy Tróniacej Madony, Sv. Anny, Ukrižovanie, vo výjave Vyhnanie z raja namaľoval prvý renesančné akty muža (Adam) a ženy (Eva). V scéne Krst Krista sa mu podarilo zachytiť i husiu kožu na ľudskom tele. Umrel v 1428.
Mladá generácia po ňom (Andreu del castagno, Paollo Uccello(1397-1475)
-fanatik štúdia perspektívy, realisticky zobrazuje vtedajšie kroje a zbroj- Potopa, freska vo florentskom kláštore S. Maria Novella.
, ktorého diela pôsobia priam surrealisticky) sa snažila zjednotiť štýl, kde sa emočná, myšlienková invencia, kompozícia založená na presnej kresbe a plastická pôsobivosť farieb spájali v originálnej syntéze. Diela ale ani zďaleka nepôsobili tak ľudsky. Po nich nastupuje oveľa úspešnejšia generácia, ktorú začal Benozzo Gozzoli bol trpezlivý umelec, čo dokazuje aj fakt, že venoval 17 (1468-1485) rokov výzdobe steny Camposanta.