V kaplnke paláca na via Lata namaľoval svoju najznámejšiu fresku- Sprievod troch kráľov. V podstate to však bola iba zámienka na zobrazenie spoločensky urodzených a bohatých Florenťanov. Zachycuje skvelý život Florencie v okamihu, keď sa na vrchole svojej prestíže stala centrom humanizmu a renesancie. Filippo Lippi (1406-1469)bol rehoľník s nepopierateľným nadaním. Kopíroval mnoho oltárnych obrazov, ktoré po nahradili origináli po odvoze do múzeí. mal zmysel pre prírodu a jeho práce vynikajú exotickým a romantickým tónom. Jeho Madony sú vždy mladučké a krásne devy. Modelom na ňu mu neraz stála mníška Lucerezia Buttiova, s ktorou sa po zbavení rehoľníckych sľubov, oženil.(Zvestovanie, Madona s dieťaťom)
V druhej polovici 15.str. jestoval vo Florencii vyhranený ideál umenia pre ušľachtilú krásu tvarov- krása už nebola bolestná ako na začiatku storočia, ale usmievavá.
V 2. generácii sa preslávili Fra Angelico, Dominic Ghirlandio a Botticelli. Dominic (1449-1494) zobrazuje krajiny v pozadí s motívmi skutočnosti. Mytologické námety z predchádzajúceho storočia premieňa na dokonalú panorámu vysokej spoločnosti tých čias. Do vedľajších a neskôr aj do hlavných rôl obsadzuje vplyvných a bohatých Florenťanov (najčastejšie rodinu objednávateľa). laická stránka týchto fresiek ukazuje, ako Florenťania v tomto období rastúceho pohanstva v mravoch a myslení, používali kresťanské námety vtedy už iba ako zámienky pre svoje kompozície. Na umeleckom nadšení sa podieľajú aj ženy, no ani jedna si nezískala slávu ako poetka, alebo vzdelaná žena. Veď predbehnúť dobu, ako to robili Florenťania bolo priam nebezpečné. Intelektuálna avangarda mala v sebe najväčšieho nepriateľa , ktorý hatí pokrok- nostalgiu za gotickou minulosťou. Toto spôsobilo nevyrovnanosť Alexandra Botticelliho (1445-1510), ktorý ako malý vynikal nadaním pre štúdium. Otec ho poslal za najstarším bratom, po ktorom získal prezývku Botticelli. (mimochodom jeho rodina bola blízkymi priateľmi Vespucciovcov- syn Amerigo Vesspuci) Učil sa u Fillipa Lippiho a potom si ho pod ochranné krídla vzali Mediciovci, za čo sa on úplne oddával práci na ich zákazkách. Vyberá si mytologické námety a zložité alegórie. Vytvoril nový idealizovaný typ ženy s úzkou tvárou, smutnými očami, od seba ďaleko posadenými a dlhým krkom. Používa protiklad medzi bezcitnou, večne ľahostajnou prírodou a drámou ľudskej bolesti.